Minimálna mzda v SR: zamestnávatelia platia viac, zamestnanci dostávajú menej

Na Slovensku znova prebieha diskusia o zvyšovaní minimálnej mzdy. Túto diskusiu je však potrebné zasadiť do kontextu. Vzhľadom na nedávne výrazné zvyšovanie minimálnej mzdy a negatívne dopady, ktoré to prinieslo, navrhujeme: Namiesto zvyšovania minimálnej mzdy zavedenie odpočítateľnej položky na sociálne odvody nízkopríjmových zamestnancov.

Prečo to navrhujeme: 

Minimálna mzda na Slovensku rástla od roku 2013 do dnes dvakrát rýchlejšie ako produktivita práce a o 50% rýchlejšie ako priemerná mzda. Taktiež zo sociálneho pohľadu dosiahla minimálna mzda výrazné nárasty. V roku 2010 bola minimálna mzda len o 66 % vyššia ako životné minimum. Dnes je minimálna mzda trojnásobok životného minima.

Súčasné nastavenie automatu minimálnej mzdy zabetónovalo tento jej vysoký nárast. A to so sebou prináša viaceré negatíva predovšetkým pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch.

Štúdia Inštitútu finančnej politiky ukázala, že každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % medzi rokmi 2010 až 2018 prinieslo 14 tisíc ľudí bez práce predovšetkým v chudobnejších regiónoch. V danom čase vzrástla minimálna mzda celkovo o 78 %. Do dnešného dňa tak hovoríme o desiatkach tisícoch ľudí, ktorí prišli o prácu, lebo politici tlačili na rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy. Na Slovensku tak dnes aj následkom toho máme 11 okresov, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 10 %.

Tento rýchly nárast minimálnej mzdy sa odrazil aj v medzinárodnom porovnaní. V ukazovateli výšky minimálnej mzdy vzhľadom na úroveň priemerných miezd sa Slovensko dostalo na najvyššie priečky v EÚ. Napríklad v porovnaní krajín V4 máme druhé najvyššie mzdové náklady minimálnej mzdy za rok 2023. Za Českou republikou sme sa umiestnili kvôli silnejúcemu kurzu Českej koruny. Ak by bol kurz 25 Kč za 1 euro ako v minulosti, tak by Slovensko malo najvyššie náklady práce z krajín V4. Pričom je potrebné upozorniť, že v Česku je o štvrtinu vyššia priemerná mzda oproti Slovensku. A teda vzhľadom na výkon ekonomiky a mzdovú úroveň by mala aj minimálna mzda odrážať tento rozdiel.

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie 

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Najlepšiu predstavu o tom, či je v krajine prehnane vysoká minimálna mzda, získame, keď ju porovnáme s priemernou mzdou. Ak porovnávame v krajinách V4 podiel minimálnej mzdy za rok 2023 na priemernej mzde za rok 2022 (posledné dostupné údaje), tak dostaneme nasledujúci obrázok. Slovensko má druhý najvyšší podiel 54 % tesne za Poľskom (55%). Avšak s vysokým náskokom pred Českom (43 %) a Maďarskom (45 %).

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Ak chceme skutočne pomôcť ľudom s nižšími mzdami, tak sa musíme pozrieť na porovnanie čistých minimálnych miezd v rámci V4. Tu vidíme, že slovenskí zamestnanci majú tretiu najnižšiu čistú mzdu, aj napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce. Za tento rozdiel je zodpovedné vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Zatiaľ čo pred 8 rokmi platil na Slovensku zamestnanec s minimálnou mzdou 30 % na daniach a odvodoch, v súčasnosti je to 40 %.

Z vyššie popísaného kontextu tak jasne vyplýva, že na Slovensku by predovšetkým odborári nemali volať po vyššej minimálnej mzde, ale nižšom daňovo-odvodovom zaťažení práce. To sa dá dosiahnuť napríklad zavedením odvodovej odpočítateľnej položky zo sociálnych odvodov.

Priložené dáta nájdete tu.