O štátnych hmotných rezervách sme počuli najmä vďaka Kajetánovi Kičurovi. Toto meno bude ešte nejakú dobu spojené s netransparentným a nehospodárnym nakladaním s verejnými financiami počas koronakrízy. Štátne hmotné rezervy však existovali pred Kičurom a budú aj po ňom. 

Ľudia boli nútení zvyknúť si na dočasnú zmenu otváracích hodín obchodov bez možnosti nakupovať počas nedele. No ako sa hovorí, nič nie je také trvalé ako dočasné vládne opatrenie. Túto skutočnosť svojím vyjadrením v prospech zachovania súčasnej situácie podporil aj premiér Igor Matovič, ktorý by chcel vidieť zatvorené obchody počas nedele aj po koronakríze. Na prvý pohľad nevinné opatrenie prináša mnoho negatívnych dôsledkov naprieč hospodárstvom.

Prebieha súťaž o štedrejšieho. Veľkí zamestnávatelia chcú čo najvyššiu náhradu mzdy, prstom ukazujú na nemecký alebo rakúsky systém Kurzarbeitu, ktorý pokrýva až 85 % mzdových nákladov. Novinári a niektorí ekonómovia tvrdia, že by sme si mali požičať, koľko sa bude dať. Všetci argumentujú zachraňovaním ekonomiky, predovšetkým zamestnanosti.

Zavrieme na pár týždňov oči a ľudí do domáceho väzenia. Potom ich otvoríme a vírus bude preč? Tak to nefunguje. Áno, videl som aj čínske čísla a ani ja im neverím - gigantická kontinentálna Čína má vraj podobný počet nových pozitívnych ako drobunký čínsky Hong Kong? Rituálna ekonomická samovražda bez želaného efektu. Stačí jeden nakazený prebehlík od susedov, a sme opäť na začiatku. Zavrieme to tu ešte raz? To už aj potravín bude toľko, koľko sa predchádzajúcej vláde podarilo zabezpečiť ochranných zdravotníckych pomôcok či testov.

Minulý týždeň oznámil predseda Európskeho parlamentu, že množstvo schôdzí a stretnutí výborov sa kvôli koronavírusu ruší. Ale aj v Európskom parlamente sa delia ľudia na obyčajných a tých druhých. A tak akcia, na ktorej sa mal zúčastniť prezident Ghany, bola zrušená, ale osobný príhovor Grety Thunbergovej zrušený nebol. Dostala slovo pri príležitosti predstavenia návrhu Klimatického zákona, vlajkovej lode šéfky Európskej komisie.

Nová vláda sa začína pomaličky utriasať. Postavy na ministerských kreslách začínajú dostávať kontúry. Nálada je dobrá, nová koalícia behá s vyhrnutými rukávmi, že čo všetko ide meniť.

Ekonomická či finančná gramotnosť sú schopnosti, ktorým sa v školských osnovách na Slovensku venuje málo priestoru. Platenie účtov či daní sú pritom povinnosti, s ktorými sa už aj mladí ľudia bežne stretnú v reálnom živote. K lepšiemu pochopeniu ekonomických súvislostí prispieva Ekonomická olympiáda, ktorá súťaživou formou približuje praktické otázky z ekonomického a finančného sveta.

Podnikateľské prostredie vo volebných programoch: Veľa povinnej jazdy, málo šampiónov

INESS pred parlamentnými voľbami zhodnotil volebné programy strán, ktoré sa umiestňujú v predvolebných prieskumoch na zvoliteľných priečkach. V našej analýze sme sledovali päť oblastí – školstvo, daňová politika, poľnohospodárstvo, podnikateľské prostredie/trh práce a zdravotníctvo.

Upozornenie: Pri príprave niektorých častí svojich volebných programov INESS kontaktovalo so žiadosťou o pomoc/konzultáciu/overenie si informácií 6 z 11 hodnotených politických strán.

Daňová a odvodová politika predstavujú kľúčovú súčasť politických programov strán. Financovanie priorít je možné len prostredníctvom úspor vo výdavkoch, alebo dodatočným navyšovaním daňového zaťaženia občanov. Daňová politika a váha jednotlivých daní tiež významne ovplyvňuje prerozdelenie bohatstva v spoločnosti. Programy strán sa významne odlišujú v kvalite spracovania.

Viaceré strany celkom podrobne popisujú preferované zmeny v daniach, ale niektoré strany svoje návrhy na nové politiky a dávky nijako neopierajú ani o úspory vo výdavkoch ani o nové dane. V našom hodnotení získavajú vyššie body tie strany, ktoré preferujú nižšie daňovo odvodové zaťaženie a stavajú sa zodpovedne k verejným financiám.