Ak by som mal vybrať dvoch veľkých teoretikov fungovania byrokracie, boli by to nemecký sociológ Max Weber a rakúsky ekonóm Ludwig von Mises. Nečudo, rakúsko-pruské modely byrokracie mali vyhlásenú povesť, v dobrom aj zlom.

19. a 22. marca 2021 sa v krajských kolách Ekonomickej olympiády stretli najlepší mladí ekonómovia a ekonómky slovenských stredných škôl. Tento rok olympiáda nezavítala len do ôsmich krajských miest Slovenska, ale virtuálne do viac ako 300 domácností či škôl po celom Slovensku. Dokopy sa totiž 349 stredoškolákov z vyše 8 500 účastníkov školského kola kvalifikovalo do krajského kola.

Poľnohospodárstvo sa na Slovensku v posledných rokoch, žiaľ, preslávilo viacerými škandálmi.

Titulky novín upozornili na boj o pôdu a podozrenia z masívnej korupcie v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v Slovenskom pozemkovom fonde.

Odhliadnuc od korupcie je pre začínajúcich farmárov stále ťažké dostať sa k pôde. Legislatívne sa to síce už zlepšilo, no technicky vládne stále chaos vo vlastníckych a užívateľských vzťahoch. Situácia ohľadne pôdy sa občas môže zdať zúfalá, no v niektorých častiach sveta to farmári majú ešte zložitejšie.

Cena je najdôležitejším nástrojom trhovej ekonomiky. Je to semafor, ktorý zdrojom ukazuje kam tiecť, aby z čo najmenšieho množstva vstupov vznikli čo najhodnotnejšie výstupy. Cena je dynamická veličina, neustále sa mení, pretože sa neustále menia externé okolnosti, ale aj preferencie zákazníkov. Cena jedného statku nie je osamotená veličina, ale môže existovať len v závislosti od cien všetkých ostatných statkov na svete. Cenu ceruzky ovplyvňuje aj cena dreva, či grafitu, tie závisia zase od cien motorových píl, benzínu, či miezd brazílskych baníkov, ale aj od toho, či medzi deťmi práve letí vďaka novému youtuberovi kreslenie... a takto môžeme pokračovať.

Keď sa na Slovensku hovorí alebo píše o mzde, myslí sa tým tzv. „hrubá mzda“. Z ekonomického hľadiska však ide o účtovnícku fikciu. Predstavuje arbitrárne stanovený bod medzi dvoma kľúčovými parametrami: čistou mzdou a nákladmi práce. Ten prvý zaujíma zamestnancov a ten druhý zamestnávateľov. Rozdiel medzi nimi je zaujímavý pre štát – pretože práve ten hovorí o objeme daní a odvodov.

V Bruseli sa odohráva súťaž, kto navrhne väčšie sprísnenie limitov emisií skleníkových plynov. Najprv predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen navrhla, aby do roku 2030 poklesli emisie      o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Následne Európsky parlament odhlasoval návrh na ešte razantnejšie zvýšenie poklesu, teda aby emisie poklesli o 60 %. Ani na jeden z týchto limitov nie je Slovensko pripravené. Prijatie takýchto limitov môže mať značne negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku.

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spoločne s ďalšími desiatimi európskymi think-tankmi (zoznam uvedený na konci tlačovej správy) zaslal otvorený list predstaviteľom Európskej rady, Európskej komisie a Európskemu parlamentu, v ktorom vyjadruje nesúhlas s prístupom, akým je navrhnutý nový rozpočet na obdobie 2021-2027.

Na Slovensku už približne 25 rokov funguje štátom požehnaný biznis vo forme povinných gastrolístkov pre zamestnancov. Nejde o fazuľky. V hre je 30 miliónov, ktoré každý rok zaplatia zamestnanci, zamestnávatelia, reštaurácie a obchody za to, že namiesto bankoviek si medzi sebou vymieňajú farebné papieriky s nezaokrúhlenými číslami.

O štátnych hmotných rezervách sme počuli najmä vďaka Kajetánovi Kičurovi. Toto meno bude ešte nejakú dobu spojené s netransparentným a nehospodárnym nakladaním s verejnými financiami počas koronakrízy. Štátne hmotné rezervy však existovali pred Kičurom a budú aj po ňom.