INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Na sociálnych sieťach vyhrávajú konkurenčný boj o našu pozornosť emotívne a do negatívnej strany vychýlené správy. Sú na to dobré evolučné dôvody.

Na Slovensku znova prebieha diskusia o zvyšovaní minimálnej mzdy. Túto diskusiu je však potrebné zasadiť do kontextu. Vzhľadom na nedávne výrazné zvyšovanie minimálnej mzdy a negatívne dopady, ktoré to prinieslo, navrhujeme: Namiesto zvyšovania minimálnej mzdy zavedenie odpočítateľnej položky na sociálne odvody nízkopríjmových zamestnancov.

V Európskom parlamente bola schválená smernica, ktorá zavádza povinnosť pre členské krajiny zaviesť “adekvátnu minimálnu mzdu”. To podľa EÚ znamená, že minimálna mzda má dosahovať 50% priemernej mzdy, resp. 60 % mediánovej mzdy alebo má byť dostatočne vysoká na pokrytie nákladov na vybrané tovary a služby.

Odpoveď je, že sme pravdepodobne vo väčšom meste na západnom alebo severnom Slovensku v nejakom priemyselnom podniku, ktorý zamestnáva vzdelaných ľudí v produktívnom veku. Toto je situácia, kde výraznejší nárast minimálnej mzdy neriešia. Vyplácajú totižto svojim zamestnancom nadpriemerné mzdy. Minimálnu mzdu tam zarábajú maximálne tak zamestnanci verejného sektora.

Zamestnávatelia jednoducho nemajú vankúše plné peňazí, ktorými dokážu tlmiť marketingové potreby politikov. 

Textov o minimálnej mzde ste za posledné roky už určite čítali kopy. Sľubujem vám, že tento bude iný. Okrem štatistík opisujúcich aká zlá je situácia v niektorých regiónoch Slovenska, sa pokúsim vysvetliť, prečo zamestnávatelia otočili o 180 stupňov a tento rok presadili zvýšenie minimálnej mzdy dokonca nad rámec automatu. A ako analytici ministra financií spísali štúdiu, ktorá na dátach ukazuje, že minimálna mzda spôsobuje sociálnu tragédiu v chudobných okresoch, ale nikto sa o tejto štúdii nedozvedel. Zdá sa, že ani samotný minister financií.

Nezvyknem reagovať na emotívne a útočné reakcie na moje texty. Väčšinou v nich totižto autori v tom lepšom prípade ventilujú svoje ideologické predsudky alebo v horšom svoje osobné animozity. Keď som si však prečítal text „Keď sa štúdií a štatistík zmocnia šarlatáni“ od Jakuba Dovčíka, musel som aspoň v tomto jednom prípade zmeniť svoj postoj. Nie preto, že by jeho text nebol emotívny a útočný. Ale preto, lebo sa oháňa sofistikovanými výrazmi a hľadaním pravdy, a potom spraví škôlkarskú chybu a pravdepodobne vedome zavádza.

Udelenie tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu vyvolalo pozitívne ovácie u obhajcov zvyšovania minimálnej mzdy. Skutočne, jeden z troch laureátov, David Card, sa preslávil štúdiou, ktorá ovplyvnila politické a aj ekonomické vnímanie minimálnej mzdy.

Všetci chceme, aby Slováci mali vyššie mzdy. Otázka nie je „či“, ale „ako“. Na Slovensku medzi politikmi a verejnosťou panuje presvedčenie, že pomôže zvyšovanie minimálnej mzdy. Na prvé počutie to znie ako logický plán. Zakážeme vyplácať nízke mzdy a podnikatelia budú musieť vyplácať vyššie. Kiežby sa dal blahobyt v spoločnosti budovať takto jednoducho!

Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stál každoročný jesenný folklór. Minimálna mzda je však zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou nezamýšľané dôsledky. Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.