Šarlatán kričí: chyťte šarlatána!
Nezvyknem reagovať na emotívne a útočné reakcie na moje texty. Väčšinou v nich totižto autori v tom lepšom prípade ventilujú svoje ideologické predsudky alebo v horšom svoje osobné animozity. Keď som si však prečítal text „Keď sa štúdií a štatistík zmocnia šarlatáni“ od Jakuba Dovčíka, musel som aspoň v tomto jednom prípade zmeniť svoj postoj. Nie preto, že by jeho text nebol emotívny a útočný. Ale preto, lebo sa oháňa sofistikovanými výrazmi a hľadaním pravdy, a potom spraví škôlkarskú chybu a pravdepodobne vedome zavádza.
Nobelovku dostali za metódu, nie za výsledok
Udelenie tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu vyvolalo pozitívne ovácie u obhajcov zvyšovania minimálnej mzdy. Skutočne, jeden z troch laureátov, David Card, sa preslávil štúdiou, ktorá ovplyvnila politické a aj ekonomické vnímanie minimálnej mzdy.
Cieľom sú vyššie čisté príjmy, nie vyššia minimálna mzda
Všetci chceme, aby Slováci mali vyššie mzdy. Otázka nie je „či“, ale „ako“. Na Slovensku medzi politikmi a verejnosťou panuje presvedčenie, že pomôže zvyšovanie minimálnej mzdy. Na prvé počutie to znie ako logický plán. Zakážeme vyplácať nízke mzdy a podnikatelia budú musieť vyplácať vyššie. Kiežby sa dal blahobyt v spoločnosti budovať takto jednoducho!
Desatoro otázok pre ministra práce k zvyšovaniu minimálnej mzdy
Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stál každoročný jesenný folklór. Minimálna mzda je však zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou nezamýšľané dôsledky. Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.
Aký význam má minimálna mzda?
Rozhovor v Ranných správach RTVS o minimálnej mzde s Róbertom Chovanculiakom o minimálnej mzde.
Minimálnu mzdu treba zmraziť
Vysoký nárast minimálky v časoch ekonomického prepadu škodí zamestnanosti.
Minimálna mzda, maximálna tragédia
Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že také zvyšovanie minimálnej mzdy, ako sa udialo na Slovensku za posledných osem rokov, je jednou z hlavných bŕzd ekonomickej aktivity.
Tlačová správa: Vývoj na trhu práce po Covide-19
Trh práce momentálne na Slovensku nie je téma. Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný. Za posledného pol roka vzrástla miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu práce, tak sú témou neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok zamestnancov. Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj.
Aj v ekonómii sú dezinformácie
Denník N prebral tlačovú správu Thomson Reuters Foundation o štúdii Španielskej centrálnej banky, ktorá analyzovala vplyv skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Španielsku. Táto správa však podáva vecne chybné a ideologicky pokrivené informácie o tom, čo ekonómovia v štúdii odhalili. A prispieva tak k šíreniu dezinformácii o ekonomických dopadoch zvyšovania minimálnej mzdy.
Parita kúpnej sily nemá analytickú silu
Spolu s ďalšími analytikmi, odborníkmi a inštitúciami vrátane tých verejných, ako IFP, NBS či SBA, dlhodobo tvrdím, že na Slovensku sme to so zvyšovaním minimálnej mzdy prehnali. Za posledných sedem rokov rástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a skoro štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Výsledkom tohto rastu je, že Slovensko sa dostalo medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň v Európskej únii.