INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Parlament schválil najväčšie zvýšenie daní v histórii krajiny. Zvýšenie DPH, ktoré spotrebiteľom zdraží tovar a zvýši budúcoročnú infláciu na viac ako 5%. Zdanenie finančných transakcií, ktoré okamžite zníži konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov nielen vo svete, ale hlavne doma. Zvýšenie firemnej dane, ktorá bude nielen najvyššia v strednej a východnej Európe, ale vyššia ako v Rakúsku, Dánsku, či Švédsku. Bola odhlasovaná ekonomická katastrofa.

Podobne ako nedávne zrážky, aj daňová povodeň sa dala predvídať. Sledovali sme roky akumulácie populistických balíčkov, veď prvý prišiel v roku 2014. Začalo to „nevinne“ vlakmi zadarmo a skončilo  atómovkami ako 13. dôchodok za 820 miliónov ročne. V súťaži o kráľa populizmu sa dajú stávky iba zvyšovať.

Ja som vždy rozdiel medzi ekonomickou ľavicou a pravicou vysvetľoval na príklade koláča. Ľavica ho chce krájať, pravica piecť. No recepty sa postrácali a dnes chcú všetci hlavne krájať.

Ešte sme sa nedozvedeli konečnú podobu konsolidačného balíčka, ale z vypustených balónikov je zrejmé, že táto vláda chce zdaniť všetko, čo sa hýbe. A NBS jej ešte radí, ako viac zdaniť aj to, čo sa nehýbe.

Súčasné aj plánované zvyšovanie daní je najhorším spôsobom, ako pristupovať ku kríze vo verejných financiách. Výdavky štátu dosahujú úroveň, ktorá presahuje ekonomické možnosti krajiny. Znižovanie deficitu by sa tak malo diať predovšetkým na strane výdavkov.

Približne pol roka od zverejnenia predbežnej informácie o plánovanej dani zo sladených nápojov sme sa dočkali – Inštitút finančnej politiky (IFP), analytický útvar Ministerstva financií (MF), zverejnil na svojej stránke „Veľký prehľad k spotrebným daniam zo sladených nápojov.“ V INESS sa z tohto príspevku do odbornej debaty tešíme a v nasledujúcich riadkoch ho rozoberieme.

Hneď prvý pokus vlády o konsolidáciu, daň zo sladených nápojov, vyvolal značnú diskusiu a odpor od rôznych aktérov. V reakcii naň len pred pár dňami Ministerstvo financií (MF) z návrhu zákona vypustilo napríklad sladené mliečne nápoje,  nápoje na rastlinnej báze,  či výživové doplnky a proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.

Sociálne balíčky sa nezaplatia samé a potreba nakŕmiť rozpočet sa pretavila aj do dane z cukru. Nebola nečakaná, veď s ňou operovalo aj Ódorove „LEGO“. Nebola inovatívna, veď len v Európe ju má v nejakej podobe zavedenú minimálne 10 krajín. Nebola ani politicky veľmi nákladná, veď kto by chcel „tučné deti“!

Aj tento rok sa pred Veľkou nocou vypekali koláče. Niekde ich gazdinky napiekli toľko, že sa zjavili na inzertných portáloch.

V mediálnom priestore sa v posledných mesiacoch pravidelne objavuje téma dane zo sladených nápojov a aktuálne to vyzerá tak, že bohatá zbierka slovenských daní bude pod zámienkou motivovania „spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života“ mať nový prírastok. Práve odôvodnenie návrhu však pôsobí prinajmenšom zvláštne. Na to, že štát ide zdaniť skupinu produktov, ktorých spotreba posledných vyše 10 rokov klesá aj bez dane, sme už upozornili v našej publikácii, rovnako ako sme poukázali na to, že miera obezity a nadváhy rastie aj v krajinách, ktoré podobnú daň zaviedli. V tomto texte však spravíme krok späť od samotného opatrenia a pozrieme sa na dôveryhodnosť prezentovaných úmyslov v širšom kontexte štátnych aktivít.