Koľko stojí zamestnanec

V uplynulom roku sa opäť hovorilo o nákladoch na prácu. V súvislosti s rastom minimálnej mzdy, Matovičovou daňovou reformou, či „polohrubou“ mzdou.

Odpoveď na otázku „koľko stojí hodina práce“ nie je zďaleka jednoduchá. Áno, môžete vziať zmluvnú mzdu, pripočítať odvody a vydeliť to počtom hodín za mesiac. No výsledné číslo bude len približné. Nielen že je pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce zaťažený rôznymi dodatočnými nákladmi (stravné, rekreačné poukazy, sociálny fond, koncesionárske poplatky...), ale nemalá časť hodín nie je strávených na pracovisku, ale dovolenkou, či chorobou.

Z hľadiska podnikateľského plánu je však kľúčový náklad za reálne odpracovanú hodinu, najmä v prípade profesií, kde čas a výkon sú pevne späté (napríklad v priemysle). Pozrime sa na porovnanie medzi 4 krajinami, ktoré sa v roku 2021 zapojili do projektu Cena zamestnanca – Slovensko, Česko, Poľsko a Bulharsko.

Vezmime si modelového zamestnanca číslo 1 – kancelársky pracovník v korporácii, vek 30 rokov, bez detí, zmluvná polohrubá mzda 1200 eur. Kým na Slovensku takýto zamestnanec stojí 11,57 eur na odpracovanú hodinu, v Česku stojí 11, 46 eur a v Poľsku len  10,01 eur. Na papieri je pritom mzda rovnaká.

Ešte väčšie rozdiely nájdeme pri pracovníkovi v priemysle, ktorý má 45 rokov, pracuje v trojzmennej prevádzke vrátane víkendov a sviatkov a má zmluvnú polohrubú mzdu 800 eur. Hodina jeho práce za mašinou stojí na Slovensku 10,68 eur, kým v ostatných troch krajinách pod 9 eur na hodinu, v Poľsku dokonca len 7,43 eur, teda o 30 % menej ako na Slovensku. Pritom od papierov sa opäť jedná o identického pracovníka. Ak ste nedávno čítali o poklese priamych zahraničných investícií na Slovensku, tak tu máte jeden z dôvodov.

Tieto rozdiely spôsobuje to, že v jednotlivých krajinách sú rôzne dlhé zákonné dovolenky, rôzny počet štátnych sviatkov, rôzne formy hradenia práceneschopnosti (na Slovensku prvých 10 dní hradí zamestnávateľ), či rôzne formy povinných benefitov a rôznych poplatkov (ako napríklad koncesionárske poplatky zamestnávateľov). A to ešte nerátame nepriame náklady v podobe odstupného, či rôznych administratívnych povinností. Nehovoriac o rôznych pandemických reguláciách, ako je napríklad povinné testovanie zamestnancov zamestnávateľmi, to sme sa radšej nepokúšali vypočítať.

Matovičova reforma zavádza prapodivné prerátanie čistej mzdy podľa priemerných miezd vo firme, chce prekopať (alebo skôr oslabiť) segment živnostníkov a ktovie aké ďalšie chuťovky sa objavia v novom roku. Preto nezabúdajme, že regulácie trhu práce majú oveľa väčšiu hĺbku, ako len mzdové náklady. Každá, hoci nenápadná zmena dokáže zmeniť pomery medzi krajinami.

HN, 3.1.2022