INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Rok 2015 sa skončil ekonomickým optimizmom. Slovensko sa definitívne stalo európskym Detroitom (zatiaľ len v tom dobrom zmysle slova). Grécko prežilo. Španielsko, Taliansko, Francúzsko takisto a dokonca zaznamenali mierne zlepšenie.

Keď v Európe vypukla kríza, predpokladal jej ukončenie v horizonte piatich rokov. Vtedy ho mnohí považovali za katastrofistu. Dnes tvrdí, že spoločná európska mena už o dvadsať rokov nemusí existovať. Za globálnu svetovú krízu a ekonomickú stagnáciu Európy viní zlé peniaze. Za svetovými krízami vidí nesprávne používanie zázračného prsteňa. Všetko podstatné o kríze v eurozóne, ale aj o americkej, európskej či globálnej ekonomike porozprával v rozhovore pre ParlamentneListy.sk ekonóm Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Juraj Karpiš.

Ako povedal na margo Grécka 21.9.2015 v telefonáte pre RTVS, že záväzky gréckej vlády minimálne v krátkodobom horizonte zaručujúurčitú stabilitu a to, že Grécko sa pokúsi o implementáciu toho, čo bolo dohodnuté.

Grécka vláda musí svoju ekonomiku zbaviť ilúzie z rokov 2000 až 2007, keď si Gréci mylne mysleli, že krajina rapídne bohatne a že to tak bude na veky, uzavrel pre Hospodárske noviny 21.9.2015 Martin Vlachynský.

Ako uviedol pre Aktuálne.sk 19.9.2015 Martin Vlachynský, do dnešného stavu priviedli Grécko aj ľavičiari aj pravičiari.

Malo by to vplyv nielen na Slovensko, ale aj na celú svetovú ekonomiku. Najhorší možný variant je návrat k silne izolovaným národným štátom, znovuzavedenie prekážok toku ľudí, kapitálu. Najschodnejšou alternatívou je rozpad centrálnych bruselských štruktúr, ale ostali by zachované základné slobody, ako napríklad voľný obchod. Takýto mód máme s Nórskom a so Švajčiarskom. Strata eurofondov by bol šok, lebo naša ekonomika je na ne naučená. Z dlhodobého hľadiska to nemusí byť problém, lebo tie tu neboli vždy, uviedol 17.9.2015 Martin Vlachynský.

Ako povedal pre Hospodárske noviny 17.9.2015 Martin Vlachynský, grécka vláda musí svoju ekonomiku zbaviť ilúzie z rokov 2000 až 2007, keď si Gréci mylne mysleli, že krajina rapídne bohatne a že to tak bude na veky. Potrebné je, samozrejme, aj ozdravenie bankového sektora.

Tretí reformný balík predstavuje pre Grécko beznádejný kurz, kľúčový je odpis dlhov. Ťažko povedať, či prípadný silnejší mandát Tsiprasa k tomu povedie, alebo nie, uviedol pre denník Pravda 28.8.2015 Martin Vlachynský.

Sedem rokov po začiatku krízy je úverovanie súkromného sektoru stále biedne. Úvery súkromným spoločnostiam, hoci sa to líši od krajiny ku krajine, za celú eurozónu stagnujú, alebo len mierne rástli, povedal pre Slovenský rozhlas 27.8.2015 Juraj Karpiš.

Ako povedal pre Nový čas 22.8.2015 Martin Vlachynský, všetko stojí na tom, či bude grécka vláda spolupracovať. Pretrváva neistota, ľudia nebudú dávať peniaze do bánk, sú opatrní.