INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Parlament schválil najväčšie zvýšenie daní v histórii krajiny. Zvýšenie DPH, ktoré spotrebiteľom zdraží tovar a zvýši budúcoročnú infláciu na viac ako 5%. Zdanenie finančných transakcií, ktoré okamžite zníži konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov nielen vo svete, ale hlavne doma. Zvýšenie firemnej dane, ktorá bude nielen najvyššia v strednej a východnej Európe, ale vyššia ako v Rakúsku, Dánsku, či Švédsku. Bola odhlasovaná ekonomická katastrofa.

Konsolidačný balík predstavený vládou bude mať rozsiahle negatívne ekonomické dopady, pričom nepovedie k ozdraveniu verejných financií.

Vládny balíček prichádza s výraznými zmenami sadzieb DPH, ktoré sa týkajú aj cien potravín. Sadzba pre vybrané potraviny má klesnúť z 10% na 5% a sadzba ostatných potravín z 20% na 19%. V súvislosti s tým sa množia otázky verejnosti, aký to bude mať vplyv na ceny potravín.

Podobne ako nedávne zrážky, aj daňová povodeň sa dala predvídať. Sledovali sme roky akumulácie populistických balíčkov, veď prvý prišiel v roku 2014. Začalo to „nevinne“ vlakmi zadarmo a skončilo  atómovkami ako 13. dôchodok za 820 miliónov ročne. V súťaži o kráľa populizmu sa dajú stávky iba zvyšovať.

Ja som vždy rozdiel medzi ekonomickou ľavicou a pravicou vysvetľoval na príklade koláča. Ľavica ho chce krájať, pravica piecť. No recepty sa postrácali a dnes chcú všetci hlavne krájať.

Ešte sme sa nedozvedeli konečnú podobu konsolidačného balíčka, ale z vypustených balónikov je zrejmé, že táto vláda chce zdaniť všetko, čo sa hýbe. A NBS jej ešte radí, ako viac zdaniť aj to, čo sa nehýbe.

Súčasné aj plánované zvyšovanie daní je najhorším spôsobom, ako pristupovať ku kríze vo verejných financiách. Výdavky štátu dosahujú úroveň, ktorá presahuje ekonomické možnosti krajiny. Znižovanie deficitu by sa tak malo diať predovšetkým na strane výdavkov.

Súčasné aj plánované zvyšovanie daní je najhorším spôsobom, ako pristupovať ku kríze vo verejných financiách. Výdavky štátu dosahujú úroveň, ktorá presahuje ekonomické možnosti krajiny. Znižovanie deficitu by sa tak malo diať predovšetkým na strane výdavkov.

Približne pol roka od zverejnenia predbežnej informácie o plánovanej dani zo sladených nápojov sme sa dočkali – Inštitút finančnej politiky (IFP), analytický útvar Ministerstva financií (MF), zverejnil na svojej stránke „Veľký prehľad k spotrebným daniam zo sladených nápojov.“ V INESS sa z tohto príspevku do odbornej debaty tešíme a v nasledujúcich riadkoch ho rozoberieme.

Hneď prvý pokus vlády o konsolidáciu, daň zo sladených nápojov, vyvolal značnú diskusiu a odpor od rôznych aktérov. V reakcii naň len pred pár dňami Ministerstvo financií (MF) z návrhu zákona vypustilo napríklad sladené mliečne nápoje,  nápoje na rastlinnej báze,  či výživové doplnky a proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.