Ako zabetónovať plytvanie v rozpočte? No predsa vyššími daňami

Posledný rozpočet ministra financií Petra Kažimíra v roku 2019 pred jeho odchodom do pohodlnej kancelárie Národnej banky Slovenska počítal s deficitom 0,1 % HDP. To bolo nejakých 100 miliónov eur. Štát vtedy nakoniec skončil so sekerou za 1,3 miliardy eur. Skoro vyrovnaný mal byť aj ten nasledujúci rozpočet, ale prišiel covid a z plánovaného deficitu 0,5 % bolo zrazu 10 % HDP.

Mohlo by sa zdať, že za takú veľkú sekeru môžu práve supernákladné covidové opatrenia, ale nie je to celá pravda. Skoro vyrovnaný rozpočet môžete dosiahnuť aj tým, že sa spoliehate na prudký rast daňových príjmov kvôli rastu ekonomiky. Nastavíte výdavky takým spôsobom, že akékoľvek spomalenie ekonomiky vytlačí deficit do výšin. To je presne prípad Slovenska, je to dedičstvo nezodpovedného myslenia „musíme sa s občanmi podeliť o ekonomický rast“.

Hoci v minulom roku vláde v snahe o konsolidáciu výrazne skomplikovala život energetická kríza, za rekordný deficit v eurozóne si „môžeme sami“. Na Slovensku je hlboko usadená politická kultúra, že hrdina je ten, kto pomôže všetkým, a nie ten, kto pomôže núdznym. Prístup minulej vlády k energiám by sa dal ilustrovať heslom „ani jeden bazén nemôže ostať nevyhriaty“. Plošná pomoc všetkým, nech to stojí, čo to stojí. Poskytovanie dávok všetkým bez ohľadu na ich potreby vidíme v rodinnej politike, vidíme to v neobmedzenom nároku na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť, v 13. dôchodkoch, vidíme to aj v školstve a iných sektoroch. Nie je to ani prejav sociálnej demokracie, je to prejav rozpočtového populizmu a politickej krátkozrakosti.

Ekonomika mierne rastie, ale Slovensko skončí v roku 2023 s deficitom 7,3 miliardy eur. Každé šieste euro výdavkov mimo transferov z EÚ si musíme požičať. Keby sme zrušili rozpočtovo najvýznamnejšie ministerstvo práce so všetkými dávkami za 5 miliárd eur a ministerstvo vnútra so 40 tisícami zamestnancov, nestačilo by to na vynulovanie deficitu.

Až v takom hlbokom probléme sme.

Ekonóm by si prirodzene položil otázku, ako najefektívnejšie nastúpiť na cestu znižovania deficitu. Ódorovci si nakreslili zoznam, ktorý 60-percentnú váhu pripísal zvyšovaniu daní. Znižovanie výdavkov bolo pre nich nutnou podmienkou konsolidácie.

Rozpočtoví populisti majú pochopiteľne inú metriku. Adresnosť sociálnych výdavkov je pre nich neznámou, preto sa musia zvyšovať dane a len dane. Hlavne rýchlo a mnohými opatreniami naraz, túto techniku už úspešne otestoval Kažimír po veľkej finančnej kríze. To, že sa tým spomalí biedny ekonomický rast, keď Európa stojí nad priepasťou recesie, nie je podstatné. Dôležité je plnenie volebných sľubov, ktoré vyhrávajú voľby. Každý sľub má svoju cenu.

Ak chcete 13. dôchodok aj pre tých dôchodcov, ktorí dostávajú dôchodok 1700 eur mesačne, musíte zoškrtať druhý pilier. Teda zobrať dnešným sporiteľom tretinu budúcich úspor a poslať ich dnešným dôchodcom. Sporitelia dostanú za to budúci prísľub štátneho dôchodku z priebežného systému, ktorý v roku 2060 má mať stratu skoro 5 % HDP.

Ak nechcete reformovať štátne nemocnice, naďalej sľubovať neobmedzenú zdravotnú starostlivosť všetkým a platiť lekárom európske mzdy, zvýšite zamestnancom aj živnostníkom zdravotné odvody.

Ak chcete vyplácať rodičovský dôchodok a prídavky na deti a daňový bonus aj guvernérovi národnej banky, musíte zdaniť banky najvyššou sadzbou široko-ďaleko.

Ak chcete pokračovať v ilúzii superlacných energií pre domácnosti (plyn bude na Slovensku aj v roku 2024 podstatne lacnejší ako v Česku, kde nie sú žiadne plošné kompenzácie), musíte k vyššie spomínaným daniam ešte viac zdaniť fajčiarov a konzumentov alkoholu.

Dalo by sa pokračovať. Pre tento konsolidačný balíček už mám pomenovanie: „Ako zabetónovať plytvanie vo verejných výdavkoch“. Bolo by zavádzajúce tvrdiť, že okolnosti si ho vynútili. Ešte viac zavádzajúce by bolo tvrdiť, že dochádza k ozdravovaniu verejných financií. Je to opäť nám dobre známy rozpočtový populizmus, so všetkým, čo k nemu patrí. Spomalenie ekonomického rastu, spomalenie rastu čistých miezd, menej slobody občanov.

7. december 2023, denník Postoj