Aký význam má minimálna mzda?

Rozhovor v Ranných správach RTVS o minimálnej mzde s Róbertom Chovanculiakom o minimálnej mzde.

Každý rok býva téma minimálnej mzdy, alebo výška minimálnej mzdy predmetom sporov. Musí to tak byť?
Na jednej strane je to logické, funguje to tak na každom trhu. Keď sa pozrieme, ako sa predávajú a kupujú jablká alebo automobily, tak kupujúci chce vždy nižšiu cenu, predávajúci vyššiu. Avšak špecifické na minimálnej mzde je, že tam vstupuje tretia strana, a tou je politik, ktorý sa snaží rozhodnúť, aká bude jednotná minimálna mzda pre celú republiku, pre všetkých zamestnancov, ktorí pracujú v okolí tejto minimálnej mzdy a vo všetkých odvetviach. A to samozrejme prináša mnohé problémy, ktoré my, ekonómovia popisujeme. Tie sa zvyknú nazývať ako nezamýšľané dôsledky, pretože samotné zvyšovanie miezd ľudí je dobrý cieľ, avšak minimálna mzda nie je správny prostriedok na naplnenie tohto cieľa, pretože má rôzne negatívne dopady.

Povedali ste, že do minimálnej mzdy vstupuje politik. Dá sa to formulovať tak, že tento inštitút je politickým nástrojom, či vďačnou témou nejakého politického marketingu?
Presne, a to je to, čo sme na Slovensku videli, že z minimálnej mzdy sa stal marketingový nástroj, ktorý sa vyťahuje na 1. mája, keď politici oznamujú, aká sa plánuje minimálna mzda na ďalší rok. Toto sa dá potvrdiť aj číslami. Na Slovensku za posledných osem rokov rástla minimálna mzda štyrikrát rýchlejšie ako rástla produktivita práce, teda to, čo tí zamestnanci vytvoria. To je taký pekný dôkaz toho, že tí politici tlačia na pílu, pretože potrebujú asi nejako zabojovať v politickom boji. Napríklad minulý rok, v roku 2020, na Slovensku vzrástla minimálna mzda o 11 percent, čo bol druhý najrýchlejší rast v Európskej únii, a pritom vieme, že sme mali pandémiu, problémy a podobne. Vidíme teda, že politici sa nezastavujú ani v tých zlých časoch a stále tlačia na zvyšovanie tohto nástroja.

Ono zase pozrime sa na to aj z druhej strany, z pohľadu bežného človeka, ktorý z tej minimálnej mzdy žije. Čo je na tom zlé, že tá minimálna mzda sa dvíha?

Hovorím, že ten cieľ je samotný dobrý. Všetci chceme, aj ja chcem, aby mali ľudia vyššie mzdy, avšak také jednoduché to nie je. Tú minimálnu mzdu musí platiť zamestnávateľ a on nezamestnáva ľudí preto, že má dobré srdce, ale preto, že chce dosahovať zisk, a tak je to správne. A keď politici výrazne zvýšia minimálnu mzdu, tak jemu sa odrazu prestane oplácať zamestnávať tých ľudí. Len si predstavme, že ak sa zvýši minimálna mzda aj tento rok, teda na budúci rok, tak mzdové náklady na jedného zamestnanca dosiahnu skoro 900 eur. A to budú minimálne náklady, ktoré musí vytvoriť aj zamestnanec povedzme niekde na východe Slovenska, v nejakej malej dedinke, v odvetví ako je napríklad pekárenstvo, reštaurácie, hotelierstvo, kde je produktivita práce pomerne nízka. Tým pádom sa takéhoto zamestnanca neoplatí zamestnať, alebo neoplatí sa vôbec vytvoriť takéto pracovné miesto. Jednoducho tento, povedzme dlhodobo nezamestnaný človek, nedokáže v danom regióne vytvoriť tých 900 eur stabilne každý mesiac. A výsledkom bude potom vyššia miera nezamestnanosti a prepúšťanie, čo už dnes, mimochodom, vidíme.

Tomu rozumiem, pristavme sa pri tých zamestnávateľoch. Už som spomínal, že viacerí hovoria o tom, že minimálna mzda im spôsobuje problémy. Vysvetlime, čo všetko sa od minimálnej mzdy u zamestnávateľa, firmy odvíja.

Minimálna mzda je v zákonoch naviazaná na 42 parametrov, teda je tam naozaj množstvo ďalších rôznych príplatkov a povinností, ktoré sú spojené s minimálnou mzdou. Alebo napríklad my na Slovensku nemáme iba jednu minimálnu mzdu, ale máme dokonca päť pásiem minimálnej mzdy. Keď sa zamestnanec v práci dotkne hotovosti, automaticky sa naňho vzťahuje druhý stupeň minimálnej mzdy, čo je minimálna mzda vyššia o 20 percent. Teda ak sme sa rozprávali o tom, že mzdové náklady budúci rok by mali byť okolo 900 eur, tak pri zamestnancovi povedzme v Medzilaborciach, ktorý chce robiť v maloobchode a dotkne sa teda hotovosti, budú minimálne mzdové náklady už okolo 1050 eur. A to môže byť naozaj problém, pretože tie malé podniky, malí zamestnávatelia, nemajú vytvorené veľké ziskové vankúše. To nie sú nejakí veľkí podnikatelia, ktorí sedia s klobúkmi na hlave a nemajú čo celý deň robiť, to sú naozaj malé a stredné podniky, ktorých zamestnávatelia nemajú peniaze a oni následne nebudú môcť toho človeka zamestnať, alebo ho prepustiť. Ako som povedal, dnes nám už horia lokálne ohniská nezamestnanosti v tých najchudobnejších okresoch, kde už máme viac ako 10 okresov s vyššou mierou nezamestnanosti ako 15 % a dokonca v dvoch okresoch je už nad 20 %.

Pán Chovanculiak, sú krajiny, ako napríklad Rakúsko, kde minimálna mzda neexistuje, napriek tomu sa na nej nejakým spôsobom dokážu dohodnúť. Čím to je?
Ako som povedal, minimálna mzda určuje mzdy iba tých zamestnancov, ktorí sú v okolí takýchto nízkych príjmov. Na Slovensku máme 95 percent zamestnancov, na ktorých sa nevzťahuje minimálna mzda, lebo majú vyššie výplaty a týmto zamestnancom za posledných osem rokov vzrástli mzdy o viac ako 40 percent. Teda mzdy nezvyšuje iba nutne politik, ale zvyšuje ich aj situácia na trhu, keď je vysoký dopyt po zamestnancoch, je nízka miera nezamestnanosti, tak tí zamestnávatelia musia sami od seba zvyšovať mzdu. A takisto to môže platiť aj pri zamestnancoch, ktorí majú nižšie mzdy a ako ste povedali, sú krajiny, kde tá minimálna mzda neexistuje a ľudia tam majú dokonca ešte výrazne vyššie mzdy ako majú ľudia na Slovensku. Takže mzda je normálna cena na trhu, ktorá sa odvíja od toho, aká je tam situácia. Iba niekedy politik dostane nápad do niektorých miezd vstupovať rôznymi reguláciami.

Ešte jeden moment, ktorý sa už viackrát spomínal pri minimálnej mzde, a síce to, či by nebolo dobré stanoviť ju regionálne podľa toho, v akom regióne človek pracuje. Ako to hodnotíte?
To by situáciu na Slovensku výrazne zlepšilo. Momentálne máme jedného ministra práce, jednu minimálnu mzdu, ktorá platí úplne pre všetkých napriek tomu, že Slovensko je krajina s najväčšími regionálnymi rozdielmi. Máme tu okresy, kde je miera nezamestnanosti nad 20 % a pre takéto okresy je ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy akoby hazardom s osudom ľudí. V týchto okresoch si predstavme, že čakajú desiatky nezamestnaných ľudí na jedno voľné pracovné miesto, pričom na západe je situácia opačná. Tu máme viacej voľných pracovných miest, ako je nezamestnaných ľudí a my sa preto nemôžeme pozerať na nejaké priemerné čísla celkovej nezamestnanosti na Slovensku, ale musíme sa pozrieť práve na tie chudobnejšie okresy a regióny. Im by naopak pomohlo, keby minimálna mzda tak výrazne nerástla, alebo bola nižšia, pretože spôsobuje to, čo som spomínal. Že tam podnikatelia nemajú šancu vytvoriť pracovné miesto, ak sú minimálne mzdové náklady 1050 eur.