Súkromný železničný prepravca zabodoval

Koncom roka 2010 bola podpísaná dohoda medzi Ministerstva dopravy so súkromným osobným železničným prepravcom RegioJet na prevádzkovanie trasy Bratislava – Komárno. Bol to revolučný krok, ktorého sa niektorí báli, keďže na danej trase to znamená monopol na 9 rokov, iní ho chválili.

Po roku prevádzky sa ukázalo, že táto dohoda priniesla zákazníkovi vytúžené ovocie. Prepravca zvýšil frekvenciu spoja, ponúkol moderné a čisté vlaky, drobné, ale príjemné služby pre cestujúcich, známe už z jeho autobusových liniek, pomohol obciam rozšíriť parkovacie plochy na staniciach. Výsledkom bolo viac ako zdvojnásobenie počtu cestujúcich na tejto trase, z pôvodných 700 000 ročne na zhruba 1,5 milióna. Objem prepravy dokonca predčí objem na trase Praha-Ostrava, ktorú tiež prevádzkuje RegioJet. Cestujúci sa tak môžu oprávnene pýtať: Na koľkých tratiach by súkromný prepravca dokázal tak výrazne zmeniť počet  cestujúcich zvýšením kvality a pohodlia cestovania? Resp, o čo prichádzame tým, že monopol na trati má ŽSSK?

V prospech súkromného prepravcu hovorí aj cena za vlakokilometer, ktorou štát prepravu dotuje. Tá bola oproti vtedy obvyklej cene nižšia o 16%. No tento fakt zároveň otvára niekoľko otázok.

Aj túto populárnu trať štát dotuje sumou viac ako 7 miliónov eur priamo a ďalšími miliónmi nepriamo na udržiavanie a prevádzku trate. Zvýšené výkony na tejto trati pri zachovaní objemu prostriedkov na dotáciu železnice museli byť čiastočne škrtnuté niekde inde. Vo svete dotácii je to správny postup – ak už majú dotácie v danom objeme existovať, mali by byť aplikované tam, kde prinášajú najväčší merateľný úžitok.

V súčasnom nastavení vlakovej dopravy nie je pochýb, že príchod nového prepravcu priniesol zlepšenie služieb. No daňovník by sa mal neustále spytovať , aký rozsah vlakovej obsluhy chce dotovať a či neexistuje výhodnejšia alternatíva.