Ak chce niekto vo výške daňového zaťaženia posunúť Slovensko bližšie k štátom ako Dánsko a Švédsko, musí zaťať do živého.

Hoci analytici konštatujú, že dávky rodinnej politiky rozdávame bezbreho každému, ich návrhy úspor sú príliš opatrné.

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny má ako jednu zo svojich úloh zabezpečiť znižovanie miery nezamestnanosti. Na túto úlohu používa rôzne nástroje v rámci tzv. politiky trhu práce.

Rozpočet je plán do budúcnosti. Verejný rozpočet má však aj inú funkciu – je to nástroj verejnej kontroly využívania prostriedkov daňových poplatníkov. Politici totižto narábajú s peniazmi, ktoré im nepatria a tak sa môže stať, že ich nepoužijú na zlepšovanie verejného blaha, ale na nejaký iný, menej šľachetný cieľ.

Inteligentné sklady, autonómne autá, chirurgické roboty... Hoci realita zániku ľudských povolaní na úkor strojov je z pohľadu zamestnancov oveľa optimistickejšia než predpovede z posledných rokov, príchod nového modelu pracovných trhov nedáva spať mnohým.

Verejná správa nefinancuje len služby, s ktorými občan priamo vstupuje do styku, ako je vzdelávanie, cesty, či zdravotníctvo. Samotná existencia štátu predpokladá financovanie nevyhnutnej byrokracie, ktorá chod štátu zabezpečuje. Kategória všeobecné verejné služby označuje práve túto skupinu výdavkov. Nájdete v nej nielen platy poslancov, ich asistentov, ale aj výdavky na voľby, kontrolné orgány, či ich prevádzku.

Úrad geodézie, kartografie a katastra bude musieť vrátiť prostriedky vo výške 14 mil. eur. Tieto prostriedky boli určené na financovanie dvoch projektov. Prvý sa týkal elektronických služieb katastra a druhý bol určený na vytvorenie základnej bázy údajov pre geografický informačný systém. Úrad geodézie však pochybil pri verejnom obstarávaní a tak bude musieť tieto zdroje, ktoré obdržal od Európskej Únie, ale aj zo štátneho rozpočtu, vrátiť.

Koncesionárske poplatky sú opäť horúcou témou. Vyjadrujú sa k nej vládni politici, ktorí by radi prevzali fungovanie RTVS pod štátne krídla a financovali ich priamo z daní. Ale aj opoziční politici, ktorí požadujú naviazanie financovania RTVS na určité percento z HDP.

V roku 2009 Konzervatívny inštitút analyzoval ceny log jednotlivých operačných programov na čerpanie európskych fondov. Výsledkom tejto analýzy bolo zistenie, že štát mohol na logách ušetriť až 260 225 EUR. Po ôsmich rokoch sme sa opäť pozreli na danú problematiku. Tentokrát nie z pohľadu konkrétnych cien a verejných obstarávaní, ale z pohľadu ich celkovej zmysluplnosti.

Už sme písali o Športovom centre polície, ktoré malo od Ministerstva vnútra na rok 2015 schválený rozpočet vo výške 1,7 mil. eur. Avšak potom počas daného roka vykonalo 58 rozpočtových opatrení. Výsledkom bolo navýšenie skutočného čerpaného rozpočtu na úroveň 2 512 825 eur. Oficiálnym dôvodom a aj to, čo centrum prekvapilo, boli Letné olympijské hry v Brazílii. Podľa ich vlastných slov z výročnej správy „schválený rozpočet nepokrýval všetky potreby na plnohodnotné zabezpečenie prípravy na účasť na tomto, ale aj iných podujatiach, súvisiacich so športovou prípravou“.