ECB v novom šate

Európska centrálna banka si stavia nové sídlo. A nie hocijaké. Sídlo bude pozostávať z dvoch budov (45 a 43 poschodí vysokých) spojených átriom, pričom celková cena stavby presiahne jednu miliardu eur. Prostriedky pritom pochádzajú z verejných zdrojov, čo je nepochybne dôvod zamyslieť sa nad zmysluplnosťou tohto projektu.

Ambíciou ECB je dostať svojich 2 600 zamestnancov pod jednu strechu. Pred stavbou tejto miliardovej vlajkovej lode by sme sa však mali pozrieť na alternatívy a uviesť cenu projektu do perspektívy. Ak by sme napríklad hľadali umiestnenie pre rovnaký počet zamestnancov v Bratislave, ročný prenájom by nás v moderných kancelárskych priestoroch (15 m² na zamestnanca; 15 eur/m²) vyšiel približne 7 miliónov eur. ECB by tak v jednom z bratislavských administratívnych centier mohla za cenu novej budovy pôsobiť skoro 150 rokov.

Pri dvojnásobnej cene nájmu za high endové priestory vo Frankfurte sa teda ECB táto investícia vráti za 75 rokov. Aj keď netreba kolaps eurozóny vidieť za každým rohom, takú dlhovekosť eura nepredvídajú ani najväčší optimisti.

Expanzívnosť nielen v monetárnej politike

O predraženosti projektu svedčí aj fakt, že po rovnomernom rozpočítaní zamestnancov na každé poschodie novopostavených budov pripadá len 30 ľudí na jedno poschodie. Zaužívané koncepty open-space súkromných korporácií pritom obvykle umiestňujú na jedno poschodie podstatne viac zamestnancov. To, že pri návrhu novej budovy bolo kritérium úspornosti zrejme až na poslednom mieste, si môžete overiť na virtuálnej prehliadke budovy.

Nová budova tak akoby sa inšpirovala plytvaním a vysokou cenou budovy NBS. Pôvodný odhad ceny 800 mil. eur bol už totiž navýšený o 25% na 1 mld. eur. Iróniou je, že podľa ECB je tento nárast spôsobený infláciou na stavebnom trhu. Zdá sa, že cieľovanie inflácie sa centrálnym bankárom príliš nedarí, ani keď ide o ich vlastnú budovu.

Slovami člena Výkonnej rady ECB Jörga Asmussena tak ostáva najväčším benefitom tejto stavby „moderná a funkčná centrála, ktorú budú ľudia vo Frankfurte aj mimo neho vnímať ako obohatenie panorámy mesta a reliéfu Európy.“

Aj keď reprezentatívna funkcia centrály môže mať význam pre imidž súkromnej inštitúcie, nie je dôvod, aby investíciu s touto pridanou hodnotou robila verejná inštitúcia typu centrálnej banky. Tá má totiž zo svojej podstaty plniť len verejnú službu, ktorú jej definuje zákon.

ECB síce svojim vyhlásením o neobmedzenom nakupovaní štátnych dlhopisov zadlžených krajín ukázala, že z pochybných miliardových investícií strach nemá, obyvatelia eurozóny by však mali byť obozretnejší. Oba projekty ECB sú totiž financované z našich peňazí.