Roboti nám vezmú prácu?

Z plného žalúdku po obednej prestávke oťaželi Mirovi pri páse viečka. Včera večer nemal toľko piť. Výlisok sa mu občas vyšmykol a skončil na dlažbe. Zrazu zbadal prichádzajúceho majstra.

Roboti nám vezmú prácu?

Zvýšený adrenalín ho okamžite prebudil. Vedúci tentoraz neprišiel buzerovať, ale rovno za Mira pritlačil podivný prístroj pripomínajúci postavu s dvoma robotickými rukami. Po hodine skenovania Mirových pohybov mu dali výpoveď.

Nie je to sci-fi, Baxter existuje. Za hodinu sa naučí, čo treba, a potom jednoduché úkony pri páse s predmetmi do 10 kíl zvláda sám. Stojí 22-tisíc dolárov. To je menej ako priemerné náklady práce na slovenského zamestnanca na dva roky. Baxter nefajčí, nepije, neobťažuje kolegyne, nie je v odboroch a nevzťahuje sa na neho minimálna mzda. Rýchlo a dobre bude pracovať, aj keď sa zhasne a nekúri. Nemá tiež deti a počas majstrovstiev sveta vo futbale si nezoberie PN-ku. Kedy nás Baxter vystrieda?

Takéto príbehy oživujú obavy, že roboty nás pripravia o všetku prácu. Tento strach je starý ako technológia sama. Zamestnanci rozbíjali stroje vo fabrikách už začiatkom 19. storočia. Sám som sa po páde komunizmu čudoval nad textami v populárnych časopisoch, ako sa niekto môže báť rozšírenia robotov, ktoré nám z chrbta berú bremeno nebezpečnej, ťažkej a nudnej práce. O štvrťstoročie neskôr takmer identické články čítam opäť.Pritom, aj keď produktivita rastie už dve storočia, stále je veľká väčšina populácie zamestnaná a Keynesom predpovedaný čas nadbytku, keď sme už dávno mali väčšinu času tráviť koníčkami, je stále v nedohľadne.

Vyrobiť stroj, ktorý bude vedieť aspoň to, čo podpriemerne inteligentný človek, je zrejme stále extrémne ťažké. Viem, že to je subjektívna otázka, ale stroje mi prídu ešte stále prekvapivo hlúpe. Minimálne voči očakávaniam spred 25 rokov. Pre chyby automatického pokladníka som tento týždeň zmeškal autobus.A to som živú pokladníčku skenovaním kódov produktov nahrádzal ja. On, automat, mal len čítať kódy, spočítať sumu a vydať peniaze. Aj to zbabral.

Že už je takmer hotové auto bez vodiča? Veď aj lietadlá lietajú s autopilotmi už roky a napriek tomu je v nich práce stále dosť. Aj keď stroje výrazne zmúdrejú, stále z toho nevyplýva, že nebudeme mať do čoho pichnúť. Práce je nekonečno, keďže sú nekonečné aj ľudské potreby. Len si predstavte všetky neopravené domy, špinavé parky, osamotených dôchodcov, nevyliečené choroby či záľuby, ktorým by ste sa mohli venovať. Pred sto rokmi väčšina populácie pracovala v poľnohospodárstve. Stroje nám túto prácu ukradli a vyhnali nás z polí. Cnie sa niekomu? Nahradenie ľudí strojmi sa nedá teoreticky vylúčiť. Možno raz budú robiť skutočne všetko lepšie ako my. Držím palce. Akurát sa obávam, že ak to pôjde takýmto tempom, tak sa tej doby nedožijem. Kým sa k tomu bude schyľovať, budú ma trápiť urgentnejšie spoločenské problémy. Ako napríklad to, prečo sa v školách učí stáročia starým spôsobom, ktorý ignoruje možnosti internetu.

.týždeň, 16.1.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards