Masaker OZE: Tešiť sa, či plakať?

Posledná kauza s doplatkom pre OZE a KVET len potvrdzuje, že hlavným generátorom neistoty v „strategickom“ energetickom odvetví je štát.

Učitelia, lekári, súdni úradníci, samozrejme – ale fotovoltici?

Demonštrácia zo začiatku februára patrila k tým menej obvyklým. Ešte v roku 2013 sa nenápadne zmenila formulácia jedného odstavčeka v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Tá zaviedla sankciu za doteraz nesankciovanú formálnu povinnosť nahlásiť plán výroby ÚRSO a regionálnej distribučke. Sankciou je strata nároku na doplatok pri výkupe elektriny až po najbližšie nahlásenie, teda minimálne na rok.

Túto zmenu nepostrehlo a povinnosť zanedbalo niekoľko stoviek výrobcov, ďalší údajne narazili na obštrukcie distribučiek, ako vracanie plánu pre formálne nedostatky. Celkovo sa strata doplatku pre rok 2015 týka zhruba 1200 výrobcov OZE a KVET, čo je tretina z celkového počtu.

ÚRSO sa obhajuje bonmotom „neznalosť zákona neospravedlňuje“ (hoci niektoré analýzy legálnosť odopretia poplatku spochybňujú). Distribučky sú spokojné. Už dlhšie upozorňujú na finančnú dieru, spôsobenú dvojročným posunom pri preplácaní nákladov na výkup zelenej elektriny a ročný výpadok tretiny zelených výrobcov im pomôže poopraviť si cash flow.

Spokojná je aj vláda. S blížiacimi sa voľbami môže ohlasovať ďalšie zníženie cien elektriny, keďže v konečnom dôsledku zelené doplatky idú z peňaženiek spotrebiteľov cez tzv. Tarifu za prevádzkovanie systému.

Majú sa tešiť aj spotrebitelia? Z krátkodobého hľadiska môžu – nejaké eurá (necelých 70 miliónov eur) podľa všetkého jednorázovo ušetria. No tie ušetrené eurá sotva vyvážia opätovné potvrdenie faktu, že štát si celým energetickým odvetvím utiera dlážku.

INESS patrí k vytrvalým kritikom podpory OZE formou priamych dotácií. Kritike môžeme vystaviť samotné strategické ciele ekonomicky nezmyselných podielov elektriny z OZE, systém garantovaných premrštených výkupných cien miesto aukcií, priskorý začiatok, nútené finančné zapojenie distribučiek, podozrivé udeľovanie licencií a mnohé iné. Ale vždy je to kritika z pohľadu trhu – rovnako sme kritizovali plán novej jadrovej elektrárne s garantovanými výkupnými cenami, či dotovanú prevádzku nováckej elektrárne.

Avšak napraviť pokrivený trh úderom úradníkovej päste sa nedá. Aký bude výsledok „masakru“ OZE? Niektorí výrobcovia padnú, ak si nedokážu vybaviť odklad splátok úveru. Vo viacerých prípadoch môže ísť o firmy, ktoré mali výrobu energie len ako pridruženú činnosť, najmä družstvá. Ich majitelia a manažéri chceli byť inovatívni, postavili bioplynky, najali zamestnancov – len aby zistili, že vďaka zabudnutému papieru o všetko teraz môžu prísť. Nepôjde ale o žiadne trvalé „vyčistenie trhu“, tieto projekty sú príliš lukratívne aby len tak skončili. O rok si už (noví?) majitelia dajú sakramentský pozor, aby žiaden termín neprehliadli a koncové ceny elektriny zase vzrastú.

Miesto uznania chyby vlastnej, aj chýb predošlých vlád pri budovaní drahého systému podpory OZE, hodila vláda náklady zase len späť na súkromný sektor. Ono žiadne riešenie vysokých nákladov OZE ani neexistuje, ale transparentné by bolo aspoň preniesť tieto náklady do štátneho rozpočtu a nie skrývať ich v účtoch za elektrinu. Pri následnom vynútenom škrtaní výdavkov v školstve, či zdravotníctve, by si možno volič lepšie uvedomil cenu politických rozhodnutí.

Ale situácia je dobrým poučením aj pre podnikateľov. Boj o peňaženku spotrebiteľa je ťažký, ale má aspoň jasné pravidlá. No boj o priazeň štátneho regulátora je ešte ťažší a oveľa zákernejší. Umelé výhody (tu v podobe nadtrhových výkupných cien) sa vedia veľmi rýchlo otočiť opačným smerom.

Energie-portal.sk, 5.3.2015