Výsluhové dôchodky = verejný záujem?

V minulom roku prebehli v systéme výsluhových dôchodkov viaceré zmeny. Systém výsluhových dôchodkov, ktoré poberajú najmä bývalí policajti, vojaci, a príslušníci SIS, bol totiž nastavený veľkoryso pre poberetaľov dôchodkov, menej však už pre daňových poplatníkov. Schéma, podľa ktorej sa výsluhové dôchodky vyplácajú z odvodov aktívnych príslušníkov bezpečnostných zložiek je totiž  výrazne stratová, a musí byť každoročne sanovaná zo štátneho rozpočtu.

Policajti a vojaci mali na výsluhové dôchodky nárok už po 15-tich rokoch. Armáda nám tak produkovala aj 35 či 40-ročných dôchodcov, mužov na vrchole síl, ktorí popri výsluhovom dôchodku môžu vykonávať aj civilné zamestnanie (a v budúcnosti poberať ďalší dôchodok zo Sociálnej poisťovne). Zatiaľ čo priemerný muž odchádzal v roku 2012 do dôchodku vo veku 61 rokov, priemerný vojak vo veku 39 rokov a policajt vo veku 49 rokov. To súviselo aj s tým, že do 25-tich rokov služby pomerne rýchlo stúpala miera náhrady príjmu.* Tá po 25tich rokoch dosiahla výšku 55 % (pri starobnom dôchodku  po 25-tich rokoch práce to bolo len 31 %).

V porovnaní s civilnými zamestnancami tak policajti a vojaci začínajú svoje dôchodky poberať omnoho skôr, v omnoho vyššej výške, a poberajú ich omnoho dlhší čas. A to nie len z dôvodu skoršieho vstupu do výsluhového dôchodku: keďže príslušníkmi silových zložiek sú najmä fyzicky zdatnejší a zdraví muži, policajti a vojaci sa dožívajú vyššieho veku ako priemerná populácia. Zatiaľ čo priemerný muž vo veku 62 rokov sa v priemere dožíva približne 16 rokov, priemerný bývalý policajt sa dožíva 16,5 roka a vojak dokonca 20,5 roka. Mnohí bývalí vojaci tak poberajú výsluhový dôchodok väčšinu svojho života.

V súčasnosti poberá výsluhové zabezpečenie približne 25-tisíc bývalých policajtov a 15-tisíc bývalých vojakov. Priemerný výsluhový dôchodok policajta je okolo 500 eur, u vojakov dosahuje 700 eur. Podľa analýzy IFP dosiahlo v roku 2010 výsluhové zabezpečenie policajtov aj vojakov záporné saldo (15 mil. eur, resp. 95 mil. eur). Obe straty sa pritom mali v budúcnosti ešte prehlbovať a sanovať z peňazí daňových poplatníkov.

Pri výsluhovom zabezpečení sa preto pristúpilo k zmenám. V snahe znížiť náklady na výsluhové dôchodky navrhovalo ministerstvo financií 19% zrážkovú daň do dosiahnutia dôchodkového veku a minister Kaliňák zavedenie 10% odvodu. Zo slov ostali len sľuby. Zdanenie zmizlo zo stola, došlo akurát k predĺženiu nároku na výsluhový dôchodok a miernemu navýšeniu odvodov. Pre nových policajtov a vojakov bude vznikať až po 25-tich rokoch služby (súčasným sa doba do výsluhového dôchodku predĺži v závislosti od doterajšej dĺžky služby).

Jednou stránkou problému je samotná existencia výsluhového dôchodku. Ich budúci poberatelia sú dnes totiž verejní zamestnanci, ktorých služby si prostredníctvom štátu platia občania. Je preto otázne, nakoľko je v záujme občanov dotovanie štedrých výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov silových zložiek, ktorí dnes už neplnia úlohu strážcov verejného poriadku alebo obrany krajiny.

Logickejšie z toho preto vychádza skôr alternatíva vyšších platov (resp. špeciálnych odmien pri ukončení služby – paternalistický štát by mohol napríklad vojakov nútiť si zakúpiť doživotný dôchodok ako sporiteľov v II. pilieri) tým príslušníkom silových zložiek, od ktorých sa očakáva vysoká profesionalita a zvyšená miera rizika výkonu povolania (napr. pri vyšetrovaní mafiánskych káuz či u vojakov na zahraničných misiách v nebezpečných zónach), ako dotovať plošne dôchodky všetkým bez ohľadu na to, či väčšinu svojej kariéry nepresedeli v kancelárii.

To nás privádza k druhej stránke nežiaducich javov, ktoré výsluhové dôchodky spôsobujú: z približne 6-tisíc civilných zamestnancov ministerstva obrany 1 390 poberá výsluhový dôchodok. Táto situácia pritom rozhodne nie je v záujme daňového poplatníka. K prechodu do civilu v rámci rezortu by malo prichádzať len výnimočne, napríklad v prípade zranenia či zdravotných problémov. V praxi však máme na ministerstve vyše tisíc bývalých vojakov, ktorí si spočítali, že dva verejné príjmy (výsluhový dôchodok + úradnícky plat) sú lepšie ako jeden. Takýto stav pritom len ťažko označiť za záujem daňového poplatníka, ktorý ho financuje. Diskutovať by sa dalo o niektorých riadiacich funkciách, ktoré vyžadujú vynikajúce znalosti ozbrojených zložiek, ale to sa bavíme o desiatkach, nie stovkách zamestnancov.

Ak štát teda považuje za žiadúce udržiavať si lojalitu bezpečnostných zložiek zvýšenými benefitmi, existujú aj iné spôsoby, ako to docieliť. Vyplácanie štedrej náhrady mzdy mužom (a ženám) v produktívnom veku roky potom, čo opustili aktívnu službu, totiž ťažko považovať za verejný záujem.

*Miera náhrady predstavuje podiel penzie k poslednému príjmu (tj. príjmu, ktorý jednotlivec poberal tesne pred odchodom do dôchodku).