Šťastné sliepky

Zamýšľať sa nad životom zvierat, ktoré jeme, je luxus dnešnej doby. S rastúcim blahobytom je mamina veta „Budeš jesť to, čo je navarené!“ stále menej aktuálna. Potravinové škandály ako kontaminované vajcia, pokazené brazílske mäso alebo poľská hydina nás tiež vedú k hlbšiemu zamysleniu nad kvalitou jedla. A nielen to, aj etika a morálka jedenia získava na vážnosti. Z každej strany prichádzajú zdanlivé riešenia týchto problémov, sprísňujú sa zákony, upravujú sa požiadavky na označovanie potravín, extrémnejší obhajcovia zvieracích práv volajú po vegánstve. V smršti riešení nájsť to skutočné, ktoré nehojí len naše rany svedomia ale práve tie zvieracie, nie je jednoduchá úloha. Pri spĺňaní zákonných požiadaviek čelia farmári nezanedbateľným nákladom,  ktoré nie vždy dosiahnu požadovaný cieľ.

Pred nedávnom sa v Česku rozpútala debata o dôstojnejšom živote nosníc. Ochranári zverejnili zábery zo štyroch klietkových veľkochovov, ktoré spolu tvoria približne 15 % produkcie vajec v Česku. Sliepky v klietkach nemajú dostatok priestoru na hrabanie, pohyb, sú odrané z peria až na kožu a v klietke sa nájdu aj mŕtve jedince. Na Slovensku to funguje podobne. Klietkový chov je hlavne v západnej Európe už niekoľko rokov terčom kritiky. Od roku 2012 je v EÚ zakázaný klasický klietkový chov a povolil sa len tzv. obohatený variant, v ktorom majú nosnice viac priestoru či hniezdo na sedenie. Napriek tomu bývajú podstielkový chov alebo voľný výbeh označované ako žiadané alternatívy, v ktorých žijú šťastné a teda aj zdravšie sliepky.

Kupujúci má na výber vajcia od sliepok v klietke, z podstielky v halách, voľného výbehu alebo z biochovu. Spotrebitelia v Európe a aj na Slovensku chcú stále lepšie podmienky pre zvieratá a zdravšie výrobky, a to aj za predpokladu, že budú kupovať drahšie vajcia.  Reagujú aj reťazce, ktoré predaj vajec z klietkového chovu postupne obmedzujú. Hoci sliepky v podstielkových chovoch majú viac priestoru na pohyb ako v klietke, k patologickým prejavom správania sa dochádza aj tu. Kanibalizmus, otrhané perie a znečistená podstielka poskytujú podobný pohľad ako na nosnice v klietkach. Mnohí tiež netušia, že v podstielkovom chove je limit 9 nosníc na m2. Ideálne riešenie z pohľadu zdravia sliepok teda poskytuje len voľný výbeh, kde na rozdiel od podstielky majú nosnice možnosť pohybovať sa aj na trávnatých plochách.

Napriek tomu je dobrým znamením, že hlasovanie nohami funguje. Bez zdĺhavého schvaľovania nových zákazov a obmedzení spotrebitelia volia lepšiu alternatívu a reťazce sa prispôsobujú. Hoci aj v podstielkovom chove nie sú podmienky pre zvieratá ideálne, ide o medzistupeň k voľnému chovu, ktorý je pre zvieratá najlepšou možnou voľbou.

A nielen spotrebitelia, ale napr. aj reštaurácie menia stratégiu. Mc Donald´s berie na Slovensku vajcia výhradne z podstielkového chovu a v Česku mal záujem dokonca o odber z voľného výbehu, nenašiel ale dostatočnú ponuku. Spoločensky zodpovedné podnikanie je totiž ďalším rozmerom v spotrebiteľskom rozhodovaní, ktorý nevyžaduje nové nariadenia a zákazy, ale vyplýva z rastúceho blahobytu kupujúcich a ich dopytu. Sila spotrebiteľov premeniť požiadavky na lepší život zvierat do efektívneho dopytu sa ale stále podceňuje. 

Niektoré farmy už prešli na iný spôsob chovu, je to ale postupný proces. Zo 14 nových schválených chovov v roku 2017 a 2018 pribudli doposiaľ len 3 s klietkovým chovom nosníc. Na Slovensku žije takmer 90 % nosníc v klietkach. Napríklad v Nemecku je to už len okolo 10 %. Priemerná spotreba vajec na Slováka je 220 ks. Ak by sme chceli všetky nosnice kryjúce slovenskú spotrebu vajec presťahovať do voľného výbehu (pri priemernej znáške 200 vajec ročne a v ktorom norma vyžaduje 4m2 na jednu nosnicu), potrebovali by sme plochu asi 2400 ha, čo predstavuje cca 0,1 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Francúzsko ohlásilo zákaz klietkového chovu už v roku 2022, Nemecko v 2025. Kým na Slovensku predaj vajec z klietkového chovu obmedzujú samotné reťazce, na západe ho obmedzujú politici. Nastolenie zákonných obmedzení pritom nie je potrebné, keď spotrebitelia svojim dopytom sami určujú, čo chcú vidieť v regáloch v supermarkete.

Trend je jasný, otázne je, či hydinári nenarazia na ďalšie prekážky pri rozširovaní chovov, ako nevysporiadané vlastnícke vzťahy k pôde alebo byrokratickú záťaž pri plnení noriem. Už dnes napĺňa Slovensko „vaječnú sebestačnosť“ na 106 %, avšak kvôli nedostatku vajec z mimoklietkových chovov existuje dopyt po zahraničných vajciach. Krajiny ako Nemecko budú mať v tomto prípade navrch, keďže s obmedzovaním klietkového chovu začali skôr. Postupná transformácia fariem si bude na Slovensku vyžadovať proaktívny prístup aj zo strany hydinárov, aby dokázali uspokojiť dopyt po vajciach zo „šťastných“ chovov.