Sľubovali menej úradníkov a šetrenie. Aká je realita na ministerstvách? (Aktuálne)

Radovan Ďurana komentoval 1.6.2016 snahu o znižovanie vládnych úradnikov pre Aktuálne.sk.

 19:00 BRATISLAVA - Všetky ministerstvá majú po nástupe novej vlády dvoch štátnych tajomníkov. Tretieho si ako posilu prizvalo len ministerstvo financií. Viac strán, viac delenia moci. Znamená to však aj viac rezortných úradníkov? Aktuálne.sk zisťovalo, aké boli počty pred a po nástupe tretej Ficovej vlády. Menej úradníkov malo priniesť aj úspory.  Po nástupe tretej Ficovej vlády nastalo v štátnej správe viacero zmien.

Podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini dostane nový úrad, ktorý sa nápadne podobá na ministerstvo, aj keď o rezort ako taký nejde. Viac štátnych tajomníkov Prvýkrát v histórii má rezort financií až troch štátnych tajomníkov. Má byť dočasné, kým neskončí predsedníctvo v Rade EÚ (druhý polrok 2016, pozn.

red.). Počty zástupcov ministra však posilnili viaceré rezorty Ficovho kabinetu.

Tie ministerstvá, ktoré sa pred voľbami uskromnili s jedným tajomníkom, majú teraz dvoch. Medzi také patria ministerstvo zdravotníctva či hospodárstva.

Platy štátnych tajomníkov sa pohybujú bez paušálnych náhrad na úrovni asi 2000 eur, s náhradami dosahujú ešte o tisíc eur (v hrubom) viac.

Niektoré ministerstvá počty úradníkov zvýšili Počet zamestnancov sa vo viacerých rezortoch od nástupu novej vlády zatiaľ nezmenil. Rovnaký stav, ako pred voľbami, uvádzajú ministerstvá zdravotníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny a hospodárstva.

Najvýraznejší pohyb nahor eviduje v počte zamestnancov ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vedie nominantka SNS Gabriela Matečná. Zvýšil sa však len o štyri nové posily, z 559 na 563. Dlhodobým cieľom, ktorý politici na čele s Robertom Ficom pritom deklarujú, je znižovať počet úradníkov štátnej a verejnej správy.

Štatistiky však ukazujú, že sa im to zatiaľ nedarí. Nepomohla ani reforma ESO.

Väčšina rezortov zníženie počtu zamestnancov ani neplánuje. Prípadné prepúšťanie priznali len obrana a školstvo. Presný cieľ kedy, ani presné čísla, však neprezradili. "O prípadných personálnych zmenách v riadiacich funkciách budeme informovať," uviedla hovorkyňa Danka Capáková.

"V súčasnosti u nás prebieha proces implementácie systému manažérstva kvality. Po jej posúdení sa budeme zaoberať aj problematikou optimalizácie efektív," napísali zase z rezortu školstva.

Štatistiky inšitútu INESS, Cena štátu, ukazujú, že v minulosti sa prepúšťalo v rezortoch a ich rozpočtových, či príspevkových organizáciách, niekoľkokrát. Vždy však napokon krivka opäť smerovala smerom nahor.

Fico chcel o pätinu menej Keď Robert Fico nastúpil v roku 2006 do kresla premiéra, počet úradníkov chcel znížiť až o 20 percent. Zostalo len pri "dobrej vôli".

Ambície ale zrejme zostávajú, hoci nižšie a len vo verbálnej rovine.

Minister financií Peter Kažimír koncom roka 2014 uviedol, že "na úrade vlády ide 10 percent ľudí preč, medziročne dochádza k poklesu." "Ambícia je takisto na ministerstve financií. To percento bude medzi 5-10 percent.

Myslím, že bude to na konci dňa na každom ministrovi a na šéfovi tej-ktorej inštitúcie," povedal.

"Ak by sa podarilo znížiť počet zamestnancov o 10 percent, platy pre učiteľov by mohli vzrásť o tretinu," odhaduje ekonóm Radovan Ďurana z INESS, ako by sa mohla využiť úspora .

Realita ukázala, že v skutočnosti klesol počet zamestnancov na Úrade vlády SR len o jedného človeka. V roku 2014 tam pracovalo 533 ľudí. V minulom roku ich bolo 543, tento rok 542.

Rekordéri? Druhí v EÚ Zo štatistiky Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z minulého roka, je v našej štátnej správe zamestnaných približne 200-tisíc ľudí. Na každých tisíc Slovákov tak pripadá približne 37 úradníkov.

Odhaduje sa, že počet úradníkov platených zo štátnej kasy rastie o tisíc ročne a stúpajúci trend bude mať aj v najbližších rokoch.

Spomedzi členov EÚ nás predbehlo v tomto nelichotivom rebríčku len Luxembursko. Štúdia pracovala len s údajmi za administratívu, štátne a verejné orgány. Sú do nej teda zahrnuté rôzne úrady, pracovníci prokuratúry, Sociálnej poisťovne a podobne. Do počtov nespadajú zamestnanci školstva či zdravotníctva.

Kde to dokázali? Ekonóm INESS Radovan Ďurana pripomína, že porovnávanie medzi krajinami sa robí extrémne ťažko, lebo každá krajina má trochu inak nastavené kompetencie a výkony. "Napríklad v Švajčiarsku nemajú všeobecnú federálnu políciu, každý kantón má svoju," uviedol.

"Čo sa týka Slovenska môžeme len povedať, že prebehlo len minimum zlučovaní organizácií. Pekným príkladom je neochota štátu spustiť centrálnu evidenciu voľných nehnuteľností - ktorá by umožnila prepustiť, ľudí, ktorí dnes pre desiatky inštitúcií riešia prenájmy administratívnych priestorov," povedal o jednej oblasti, kde by počty úradníkov mohli ísť smerom nadol.

Ďurana hovorí, že v reakcii na krízu znížili počet zamestnancov viaceré krajiny: "Porovnanie Eurostatu ukazuje, že napríklad Lotyšsko, ale aj Dánsko výrazne znižovalo počty zamestnancov. To neplatí o Slovensku, kde došlo k nárastu."

Aké by malo prípadné prepúšťanie v štátnej správe účinky na jej fungovanie? Podľa ekonóma INESS-u je to ťažké povedať. "Vieme povedať však to, že znižovanie počtu zamestnancov verejnej správy musí ísť ruka v ruke so zmenami zákonov, ktoré vyrábajú pre štátnych zamestnancov často zbytočnú prácu," uzavrel. Platí teda: menej byrokracie, menej úradníkov.

Veronika Cosculluela
Aktuálne.sk, 1.6.2016