Prosperita vezie na nárazníku aj kritiku (HN)

Martin Vlachynský sa vyjadrli pre HN k rastu produktivity práce. 25.1.2018

Prosperita vezie na nárazníku aj kritiku (HN)

Automobilky na Slovensku so sebou prinášajú aj potrebu iných opatrení, ako len zaplnenie pracovných pozícií.

V slovenskej garáži máme tri automobilky, štvrtá ešte ani poriadne nezaparkovala a už sa začína skloňovať aj piata. Slovensko sa v svetovom meradle hrdí titulom automobilovej veľmoci. Podčiarkujú to aj údaje z roku 2017, keď sme sa s počtom 189 automobilov na tisíc obyvateľov opäť ocitli na vrchole rebríčka. S popularitou u automobiliek, prosperujúcim priemyslom a historicky nízkou nezamestnanosťou sa v krajine však vynárajú aj protestné hlasy proti tomuto kvitnúcemu segmentu. Kričia, že nám chýba kvalifikovaná pracovná sila, že príchod ďalšej automobilky ohrozí konkurencieschopnosť Slovenska, že duálne vzdelávanie, ktoré by malo zavaliť trh práceschopnými absolventmi, naráža na svoje limity. V našom automobilovom mori plávajú viacerí protagonisti, či už ide o veľké ryby zosobnené samotnými fabrikami, alebo aj tie menšie v podobe subdodávateľov, odborov a zväzov. Na dne však nezostávajú ani zamestnanci a celkový súbor týchto názorov pod patronátom automotive je tak viac ako pestrý.

Jedna noha, ale najsilnejšia

Cesta k nášmu prvenstvu začala v roku 1991 s automobilkou Volks wagen, ktorá štátu pomohla k vyrovnaniu poklesu priemyselnej produkcie po rozlúčení sa s Českom. Prst na nás ukázal pre nízke náklady na pracovnú silu, odbornosť zamestnancov či relatívne vysokú produktivitu práce. Výhodou tohto priemyslu je, že pracuje s najnovšími technológiami: "Patrí k tým, ktorí v najväčšej miere investujú do výskumu, vývoja a inovácií. Priame zúčastnenie sa na týchto procesoch významne zvyšuje zručnosti, znalosti a vedomosti našej populácie," povedal nám Ján Pribula, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu. "Špecializácia umožňuje vyprodukovať viac a napomáha k rastu bohatstva. To platí ako v prípade jednotlivcov, tak aj štátov. Zameranie sa na úzky okruh činností pomohlo Slovensku v raste, ktorý tu zažívame posledných 10 až 12 rokov," dopĺňa ho analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz. Najväčším plusom je však práca pre našincov spojená práve aj s novými investíciami. Automobilový priemysel tak teraz zamestnáva až 130-tisíc ľudí a po dostavaní závodu automobilky Jaguar Land Rover pri Nitre k nim pribudnú ďalší. Pracovné miesta tiež vytvárajú predpoklad pre zvyšovanie životnej a sociálnej úrovne zamestnancov. Slovensku však kritici vyčítajú, že naša ekonomika stojí na jednej nohe. Podiel automobilovej výroby na celkovom priemysle predstavuje 44 percent a až vyše tretinu tvorí na priemyselnom exporte Slovenska, čím sa tak stáva na ňom bytostne závislý. Podľa informácií Zväzu automobilového priemyslu je 13 percent slovenského HDP generované priamo automotivom: "Nie je to jediná noha, ale táto je najsilnejšia," domnieva sa Pribula. Oslovili sme aj Ivana Mikloša, ktorý v čase štartovania automobiliek zastával post ministra financií: "Nevidím žiadne priame negatíva, ale existuje riziko spojené s tým, že ak nebudeme robiť reformy, tak nebude dochádzať k reštrukturalizácii našej ekonomiky na rast ťahaný inováciami a zároveň budeme strácať konkurencieschopnosť v masovej priemyselnej veľkovýrobe." Vlachynský naopak minimálne jedno negatívum badá: "K tomuto vývoju nedošlo prirodzene, ale s pomocou investičných stimulov." K ešte priaznivejšiemu napredovaniu slovenskej ekonomiky má pomôcť aj príchod spomenutej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá má do roku 2020 zvýšiť slovenský HDP o 2,5 percenta.

Práca je, otázna je kvalita podmienok

Aj keď sú automobilky obrovským úľom pracujúcich, ich kvalita je často otázna: "Súčasne s investíciami sa objavil aj enormný tlak na produktivitu a flexibilitu pracovnej sily, objavili sa nové formy neistej práce ako agentúrne zamestnávanie či pracovné pomery na dobu určitú," vysvetľuje Monika Benedeková, podpredsedníčka Rady Odborového zväzu KOVO. So zamestnancami sa vynára aj problém s ich fluktuáciou v rámci jednotlivých automobilových spoločností. Zasahuje to stabilizáciu pracovného kolektívu i neustále prispôsobovanie pracovnoprávnych predpisov či zvýšené nároky zamestnancov na podmienky ich práce: "Vysoká fluk tuácia tak ubližuje zamestnancom, ktorí na svojich pracovných pozíciách zostanú a musia zvládnuť mnohokrát prácu aj za chýbajúcich ľudí," tvrdí Marián Kalman, predseda odborového zväzu Moderné odbory AIOS, a upozorňuje, že v niektorých spoločnostiach sa deje to, čo by si malý zamestnávateľ nikdy nedovolil. Problémy na trhu práce predstavuje aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Na jej potrebu a rozsah už dlhšie upozorňuje Zväz automobilového priemyslu. Poradie jeho hlavných priorít síce pôvodne otváral duálny systém vzdelávania nasledovaný cielenou rekvalifikáciou a otvorením trhu práce, teraz to však už neplatí: "Aj s ohľadom na to, že naše žiadosti neboli vypočuté, a vzhľadom na hospodársky rast sme sa dostali do situácie akútneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a naše priority sa zmenili," odôvodňuje Pribula. Na prvú priečku sa tak aktuálne predralo otvorenie trhu pre pracovníkov z tretích krajín. V tejto súvislosti prijala vláda opatrenie, ktoré od mája uľahčí zamestnávanie cudzincov v regiónoch s nezamestnanosťou pod päť percent. Záujem pracovať u nás majú hlavne Srbi, Ukrajinci, Vietnamci a Maďari. Slovenské automobilky si deficit pracovnej sily už museli vykompenzovať zamestnaním cudzincov, a tak Volkswagenu dnes pomáha 500 zamestnancov zo sesterskej spoločnosti Audi Hungaria z maďarského Györu. Kia zase testuje Bulharov a v Peugeot Citroën Slovakia už pracuje okolo 800 Srbov. Tri fabriky spolu zamestnávajú cez 20-tisíc pracovníkov.

Automobilkám treba navrátiť prestíž

Hráči automobilového odvetvia sa sťažujú, že sme takémuto látaniu dier mohli už dávnejšie predísť, keby sme zmenili systém vzdelávania a prípravy na povolanie. Zväz automobilového priemyslu už dlhé roky upozorňuje na nezdravý smer v našom vzdelávacom systéme. Podľa nich sa dlhodobo nesledujú trendy vo vývoji spoločnosti a potreby trhu práce, ale dostávajú sa do neho podnikateľské praktiky s cieľom maximalizácie ziskov. Kritici zákonu o duálnom vzdelávaní vyčítajú, že viac ako o výhodu pre školy v podobe väčšej praxe ide skôr o trestanie škôl za účasť na programe, a preto chýba motivácia aj ostatným školám zapojiť sa do duálneho vzdelávania. Novelizácia súčasného zákona by sa mala uzákoniť tento rok. Okrem duálneho vzdelávania by k lepšiemu zaplneniu prázdnych pozícií pomohol aj nárast platov, čo má byť aj dôsledok správneho manažovania odborov. Príkladom toho je zvýšenie miezd vo Volkswagene po vlaňajšom bratislavskom štrajku či viaceré reformy. Manuálnym pro fesiám by to tak mohlo navrátiť lesk a prestíž, takýto názor zastáva aj Benedeková, inak sa o motivácii študentov v duálnych akadémiách so zameraním na technické profesie hovoriť nedá. "Budúcnosť Slovenska nie je v tom, že bude krajinou lacnej pracovnej sily, ale v tom, že priláka investície s vyššou pridanou hodnotou a sofistikovanejšou výrobou a zahraničné firmy budú u nás investovať do vedy a výskumu," hovorí Benedeková. Na Slovensku sa skloňuje už aj piata automobilka, čínska Zhi Dou. Ázijský investor momentálne zisťuje svoje možnosti a rozhoduje sa, kam svoju automobilku finálne umiestni. Prečo chcú teda automobilky stavať svoje závody stále u nás? "Hlavným dôvodom je, že vieme vyrobiť autá v rovnakej kvalite ako v západnej Európe, ale ešte stále lacnejšie. Ďalším dôvodom je istá stádovitosť a zotrvačnosť investorov a dobrá povesť, ktorú sme si vo výrobe áut vytvorili," vysvetľuje Mikloš. Pribula ho dopĺňa: "Na Slovensku je priestor na ďalšiu automobilku na východnom Slovensku." Nová automobilka podľa neho vždy priniesla diverzifikáciu výrobného portfólia a trhu domáceho automotive či vyťaženie a efektívnejšie využitie dodávateľského priemyslu v regióne. Zatiaľ však máme aj bez ďalšej automobilky na kapote viacero tém, ktoré treba odškrtnúť, s viac či menej úspešnou fajkou.

Budúcnosť Slovenska nie je v tom, že bude krajinou lacnej pracovnej sily, ale v tom, že priláka investície s vyššou pridanou hodnotou a sofistikovanejšou výrobou.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards