Kratší pracovný čas? Odbory sú za (Sme)

Podľa Richarda Ďuranu z INESS neexistuje žiadny empirický dôkaz o tom, že skrátenie pracovného času vedie k rastu zamestnanosti. Firmy môžu napríklad zvýšiť nadčasy alebo nahradiť prácu strojmi, povedal pre denník Sme dňa 3.8.2014.

Odborári veria, že menej hodín práce stanovených zákonom vytvorí nové pracovné miesta. Vo Francúzsku ani v Nemecku zníženie pracovného času zamestnanosť nezdvihlo.

BRATISLAVA. Mexický miliardár Carlos Slim nedávno zaujal vyhlásením, že ľudia by mali pracovať tri dni v týždni po 10 až 11 hodín. Boli by potom oveľa šťastnejší aj produktívnejší.

Väčšina reakcií na jeho nápad je zdržanlivá.

„Myslím si, že prechod na trojdňový režim by bola veľmi veľká zmena, ktorej dôsledky by bolo ťažko domyslieť. Veľa činností treba zabezpečiť sedem dní v týždni,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.

No čo by sa stalo, keby sme mali na Slovensku predsa len o niečo kratší pracovný čas?
Koľko pracujeme

Na Slovensku dnes máme podľa Zákonníka práce 40-hodinový týždenný pracovný čas. Spolu s nadčasmi môžeme oficiálne pracovať v priemere 48 hodín týždenne.

Vo firmách, kde sa pracuje na zmeny, majú týždenne 37,5-hodinový pracovný čas.

Ohraničený pracovný čas platí pre zamestnancov, nie živnostníkov. A čím je firma väčšia, tým sa tam formálne procesy viac dodržujú.

Debatu o kratšom pracovnom dni z času na čas otvoria odborári. Odborár Emil Machyna hovorí, že vďaka tomu stúpne zamestnanosť.

Dnes je bez práce oficiálne vykazovaných asi 400–tisíc ľudí.

Machyna si pomáha príkladmi Volkswagenu a U. S. Steelu, keď hovorí, že ľudia môžu vo firmách pracovať aj kratšie.

Vo Volkswagene je od júna súčasťou kolektívnej zmluvy aj zníženie týždenného pracovného času z 37,5 hodiny na 36 hodín.

„Pracovníci sú však na pracovisku prítomní aj naďalej 37,5 hodiny. Tých 90 minút týždenne sa totiž započítava do konta pracovného času,“ vysvetľuje hovorca automobilky Vladimír Machalík.

V U. S. Steele platí podľa kolektívnej zmluvy 35,5-hodinový pracovný týždeň.

Bolo by viac práce?

Machyna by začal tým, že by obmedzil nadčasy. „Naše prepočty ukazujú, že keby sme obmedzili nadčasy na priemer Európskej únie, okamžite by sme mali 40-tisíc nových pracovných miest,“ tvrdí odborársky predák.

Na Slovensku môžeme za rok odrobiť na nadčasoch 400 hodín, v Únii je priemer 80 hodín. Machyna pripúšťa, že skrátenie pracovného času o pol hodiny znamená zvýšenie nákladov firiem o šesť percent.

Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula si však nemyslí, že by skrátenie pracovného času zdvihlo zamestnanosť. „Náklady na zamestnancov rastú, firmy by hľadali iné riešenia, napríklad robotizáciu.“

Borgula nesúhlasí ani so znižovaním nadčasov. Hovorí, že vo Veľkej Británii môže človek robiť aj 60 hodín týždenne, ak sa tak dohodne. „Obmedzíte potom tých, čo chcú viac robiť,“ dodáva.
Príklady zo zahraničia

Analytik inštitútu INESS Richard Ďurana hovorí, že neexistuje žiadny empirický dôkaz o tom, že skrátenie pracovného času vedie k rastu zamestnanosti. Firmy môžu napríklad zvýšiť nadčasy alebo nahradiť prácu strojmi.

Ukazuje to aj príklad Francúzska či Nemecka.

Vo Francúzsku socialistická vláda medzi rokmi 2000 až 2002 znížila pracovný týždeň na 35 hodín najskôr pre firmy s viac ako 20 zamestnancami a potom aj pre menšie firmy. Minimálny príjem ostal zákonom zachovaný. „Rast zamestnanosti sa nekonal, zvýšil sa len obrat zamestnancov, firmy sa zbavovali príliš drahých pracovníkov,“ hovorí Richard Ďurana.

V Nemecku si odbory v kovopriemysle v roku 1984 presadili skrátenie pracovného času zo 40 na 38,5 hodiny. Ďalšími dohodami postupne znížili pracovný čas na 35 hodín. Zamestnanosť však v tom období klesla.

„Na druhej strane, pri kratšom pracovnom čase by možno do popredia vystúpili niektoré služby a malo by to sekundárny efekt na nové pracovné miesta,“ uvažuje Koršňák z UniCreditBank.

„Pracovný čas na Slovensku sa postupne skracuje. Tá tendencia sa tu už začala,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. V priebehu rokov sa zmenila štruktúra zamestnanosti a mení sa aj kvalita života.

Páleník problém vidí skôr v tom, že na Slovensku neexistujú polovičné úväzky, ktoré v minulosti využívali napríklad rodiny s malými deťmi.

„Na Slovensku je tiež normálne, keď máte štyri plné úväzky, ktoré sa asi nedajú robiť poctivo. Začal by som tým, že by sa normálne nastavili hodinové mzdy,“ hovorí.

Marianna Onuferová

Sme, 3.8.2014