Olympijská samovražda (SME)

Dňa 3.2. 2013 vyšiel Richardovi Ďuranovi z INESS autorský článok v denníku SME na tému olympijské hry. 

Navzdory spočiatku opatrnej rétorike sa vláda napokon naplno rozhodla podporiť spoločnú kandidatúru Poľska a Slovenska na usporiadanie Zimných olympijských hier.

Skôr než krátkodobé posilnenie pocitu národnej hrdosti zatemní racionálne uvažovanie, pozrime sa, čo by olympiáda znamenala pre verejné financie Slovenska a peňaženky každého z nás.

Asi nikto nepochybuje o tom, že na Slovensku je zvyšovanie zmlúv k štátnym zákazkám dodatkami národným športom a dodržiavanie pôvodne plánových rozpočtov je Achillovou pätou pri narábaní s verejnými zdrojmi. V prípade olympijských hier by sme však mali obzvlášť spozornieť, pretože ako ukazujú výskumníci z Oxfordskej univerzity, tento model rozhodne nie je výnimočný len pre naše končiny.

Kto z vás bol lyžovať v Turíne?

Na základe historických dát za posledných päťdesiat rokov prišli k záveru, že v prípade organizácie olympiády (letnej aj zimnej) je vysoké prečerpanie rozpočtu pravidlom, pri ktorom neexistuje žiadna výnimka. Dokonca ani veľké infraštruktúrne (diaľnice a pod.) či stavebné projekty (priehrady a pod.) nie sú po finančnej stránke také riskantné ako olympiády. V nominálnom vyjadrení sú priemerné skutočné náklady na organizáciu olympiád za posledné polstoročie o 324 percent vyššie ako rozpočtované.

Z tohto hľadiska je najväčšou výstrahou montrealská olympiáda z roku 1976, ktorá prekročila rozpočet o úctyhodných 800 percent. Splácanie dlhov trvalo Kanaďanom celých tridsať rokov. Rovnakým finančným fiaskom dopadla aj olympiáda v Londýne, Aténach a dokonca aj disciplinovaní Číňania prekročili rozpočet zhruba trojnásobne.

Slovenský vklad do organizácie olympiády by nemal presiahnuť 330 miliónov eur. Pre porovnanie – takmer rovnakú sumu chce tento rok vláda získať zvýšením dane z príjmu pre firmy. Tu by mali zbystriť pozornosť všetci, čo argumentujú olympiádou ako investíciou do lokálneho turizmu (napríklad celkové príjmy z domácich i zahraničných návštevníkov majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2011 v Bratislave činili 10,7 milióna eur). Skúste sa opýtať svojich známych, koľkí z nich išli na lyžovačku do Turína len preto, že tam bola pred siedmimi rokmi olympiáda.

Šesťdesiat eur

Efektívnejšou a transparentnejšou podporou turizmu by bolo plošné zníženie daňovo-odvodového zaťaženia. Model olympiáda znamená  najskôr zvýšiť dane a potom zo spoločného selektívne podporovať jedno odvetvie. Naopak, model nižších daní znamená výstavbu objektov či zjazdoviek spĺňajúcich kritérium dlhodobej návratnosti, čím by sa predišlo tradičnej krvavej stope veľkej väčšiny olympiád – chátrajúcim športoviskám, na ktorých údržbu nie sú prostriedky.

Vláda má v zásade tri možnosti, ako avizovaných 330 miliónov získať. Môže ešte viac zvýšiť dane, zvýšiť naše zadlženie alebo presúvať prostriedky z iných oblastí, ako je napríklad školstvo či zdravotníctvo. Dokonca aj pri optimistickom scenári (ktorý nenastane) a dodržaní odhadnutej sumy ide zhruba o 60 eur na každého Slováka vrátane detí a dôchodcov. Prispela by priemerná štvorčlenná rodina na olympiádu dobrovoľne sumou 240 eur? Bol by zároveň každý dôchodca ochotný vzdať sa vianočného dôchodku?

V situácii, keď tohtoročný deficit dosiahne sumu zhruba 2,2 miliardy a štátny dlh v okamihu čítania tohto článku prepočítaný na pracujúceho Slováka predstavuje asi 17-tisíc eur, je zrejmé, že organizácia olympiády by bola ekonomickou samovraždou. A tú si môžu dovoliť buď veľmi bohaté, alebo veľmi nezodpovedné krajiny.

Richard Ďurana

Autor je analytik INESS

SME, 3.2. 2013