Domáci alebo národný produkt?

V článku venovanom ekonomickej situácii v Írsku sa objavila zmienka o írskom hrubom domácom produkte (HDP) a hrubom národnom produkte (HNP). Táto krajina je dobrým príkladom na porovnanie spomínaných veličín, keďže Írsko patrí k štátom EÚ, kde sa tieto dva ukazovatele líšia najviac. Väčší rozdiel je možné nájsť už len v Luxembursku, ktoré je špecifické prítomnosťou množstva zahraničných bánk a poisťovní. Hneď nad Luxemburskom a Írskom sa v rebríčku nachádzajú štáty ako Maďarsko, Česko, Slovensko, či Bulharsko.

Medzi HDP a HNP je podstatný rozdiel v tom, že kým HDP sleduje, koľko produkcie sa vyrobilo na určitom území, HNP zahŕňa produkciu občanov danej krajiny, bez ohľadu na to, v ktorom štáte boli tovary vyrobené a služby poskytnuté. HDP, ako aj HNP možno vymedziť ako súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie, zvyčajne jeden rok, pričom táto produkcia je ocenená v určitej mene. Slovo „finálny“ je veľmi dôležité. Do hrubého produktu sa zahŕňa len produkcia určená na konečnú spotrebu alebo na reálnu kapitálovú tvorbu. Ukázať si to môžeme na príklade automobilového závodu a výrobe auta. Za kapitálovú tvorbu alebo inými slovami investíciu, sa považuje postavenie fabriky, jej vybavenie strojmi a potrebným zariadením. Konečnou produkciou sa chápe auto určené na predaj zákazníkovi. Do HDP, ani HNP sa nezapočítava výroba kolies, motora, či prevodovky tohto auta, a to preto, aby sa zabránilo viacnásobnému zarátaniu.

Na odstránenie problémov s identifikáciou produktu určeného na konečnú spotrebu sa používa pridaná hodnota. Zjednodušene sa jedná o rozdiel medzi nákupnou cenou materiálu potrebného na vytvorenie výrobku a predajnou cenou, ktorú výrobca zinkasuje pri predaji tohto výrobku. V prípade automobilky je to rozdiel medzi predajnou cenou auta a cenou komponentov, materiálu a energie, z ktorých auto poskladala. U výrobcu pneumatík je to rozdiel medzi predajnou cenou pneumatiky a nákupnou cenou gumy, iného materiálu a energií. Do HDP a HNP sú potom započítané  jednotlivé pridané hodnoty až od samého začiatku tohto reťazca.

Na výpočet HDP môžeme použiť rôzne metódy. Produkčná metóda je opísaná v predchádzajúcom odseku, pracuje sa v nej s pridanou hodnotou. Dôchodková metóda počíta HDP cez súčet rôznych dôchodkov, ktoré ekonomické subjekty v danej krajine inkasujú. Jedná sa o mzdy, úroky, renty, firemné zisky pred zdanením, príjmy živnostníkov, ale započítava sa tu aj amortizácia a nepriame dane (časť dôchodkov, ktorú štát odčerpáva – DPH, spotrebné dane). V prípade výdavkovej metódy sa pracuje so sumami spotrebných a investičných výdavkov, výdavkov vlády a čistého exportu (rozdiel medzi vývozom a dovozom).

Z HDP je potom možné dostať HNP tak, že k nemu pripočítame toky dôchodkov rezidentov plynúce z činností vykonávaných v zahraničí a odpočítame dôchodky nerezidentov plynúce z územia danej krajiny do zahraničia. Napríklad, zisk nemeckej firmy podnikajúcej na Slovensku sa započíta do HDP Slovenska, ale do HNP Nemecka. Naopak mzdy Slovákov pracujúcich v Rakúsku sa započítavajú do HDP Rakúska, a na druhej strane sa tie isté dôchodky zarátajú do HNP Slovenskej republiky.

Kým HDP hovorí o tom, koľko bohatstva sa vytvorí na území danej krajiny, HNP nám povie, aké veľké bohatstvo vytvoril daný národ. Tu sa dostávame k problémom s týmito ukazovateľmi. Je zjednodušujúce považovať HDP, či HNP za meradlo bohatstva, či blahobytu ľudí v danej krajine. Tieto makroekonomické ukazovatele totiž sledujú len toky peňazí, ale nehovoria nič o tom, aké statky sa vyrobili a na aké účely boli použité. Navyše nezahŕňajú práce, ktoré ľudia vykonali mimo pracovného pomeru alebo podnikania. Na základe HDP, ani HNP nedokážeme povedať, koľko majú ľudia voľného času a aké majú možnosti na jeho prežitie.

Napríklad, odstraňovanie škôd a výstavba nových domov v New Orleans po hurikáne Katrina zvýšili HDP Spojených štátov, no nepochybne zmenšili množstvo bohatstva krajiny, pretože nebyť hurikánu, zdroje mohli byť použité inde (paradox rozbitého okna). Iný príklad hovorí o tom, že samotná cena ešte nemusí úplne vyjadrovať prínos pre človeka. Zlepšenie produktivity práce a kvality tovaru je totiž ťažké zmerať. Cena počítačov a rôznych podobných elektronických hračiek klesla od ich prvotného uvedenia na trh smerom nadol, kým kvalita a možnosti ich využitia sa rapídne zväčšili.

Tabuľka za článkom prináša porovnanie HDP a HNP jednotlivých krajín EÚ. Ide o pomer HNP/HDP, teda relatívnu výšku HNP v porovnaní s HDP. Ako je vidieť, väčšina krajín je so svojím HNP buď mierne alebo niekoľko percent pod úrovňou HDP. V roku 2008 boli rozdiely najväčšie, smerom do súčasnosti sa korigovali, čo pravdepodobne súvisí s poklesom ziskovosti zahraničných investorov. Vypovedá to o skutočnosti, že rezidenti spomínaných krajín zarobia v zahraničí menej, ako zarobia nerezidenti v týchto krajinách. Ak si dáme túto skutočnosť do súvisu s vykazovaním dlhu, či deficitu štátneho rozpočtu, ktorý sa porovnáva s HDP, narazíme na problém. Áno, od toho, aké vysoké je HDP, budú priamo závisieť možnosti vlády, koľko peňazí zobrať občanom. No závislosť na produkcii zahraničných investorov má aj obrátenú stránku. Ak si zahraniční investori povedia, že z krajiny odídu, bude to pôsobiť na pokles HDP. Záporný rozdiel medzi HNP a HDP preto v istom zmysle kvantifikuje riziko, že sa produkcia krajiny v budúcnosti môže zmenšiť a tým pádom sa možnosti na splácanie dlhov môžu zhoršiť.