Odchodu Grécka sa všetci boja ako čert kríža (Finweb)

Výška dlhu nie je ani po prvom bankrote vzhľadom na veľkosť tejto ekonomiky udržateľná. Grécko preto pravdepodobne opäť zbankrotuje. Tentokrát poriadne, povedal na margo budúcnosti Grécka v eurozóne pre Finweb dňa 17.6. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Ako bude vyzerať eurozóna po gréckych voľbách? FinWeb sa pýtal našich analytikov.

Odpovedá: Martin Prokop (Next Finance)

Ako by sa malo Grécko po voľbách postaviť k sľúbeným škrtom?

Otázkou nie je, ako by sa malo Grécko postaviť k plánovaným škrtom. Grécko má iba jednu cestu, ktorou sa musí vydať. Musí výrazne zoštíhliť štátny aparát, rozpredať všetok štátny majetok, výrazne uľahčiť podnikanie, znížiť mzdy vo verejnom sektore na úroveň vyspelosti tamojšej ekonomiky. Iba takto docieli Grécko určitých výsledkov a iba takto si dokáže Grécko získať späť časť stratenej dôvery.

Aká bude budúcnosť Grécka v eurozóne?

To plne záleží na samotných politikoch. Gréci robia sami všetko preto, aby čoskoro z eurozóny vystúpili. Naopak, to nebudú chcieť dopustiť ostatné krajiny eurozóny. Nikto nevie, čo po takomto vystúpení krajiny z menovej únie môže nasledovať. Všetci sa toho boja ako čert kríža. Budú chcieť Grécku pomôcť. Ak by to stálo len na samotných Grékoch, už by boli z eurozóny preč.

Odpovedá Radovan Geist (Euroactiv.sk)

Ako by sa malo Grécko po voľbách postaviť k sľúbeným škrtom?

Hoci by mal pripadný odchod Grécka z menovej únie negatívne následky pre celú eurozónu a rozsah šírenia nákazy je ťažké predvídať, grécki politici nemôžu počítať s tým, že sa eurozóna pokúsi udržať krajinu za každú cenu. Podľa niektorých signálov môžu očakávať určité ústupky - zníženie úrokovej miery, predĺženie doby splácania, investície pre podporu rastu - no len za predpokladu, že nová vláda bude akceptovať základné podmienky pôžičky. V opačnom prípade sa spustí reťazec udalostí, na konci ktorého môže byť odchod Atén z menovej únie.

Aká bude budúcnosť Grécka v eurozóne?

To závisí od dvoch vzájomne prepojených skupín faktorov: vnútorný vývoj v Grécku a vývoj v eurozóne. Ak sa v Grécku podarí vytvoriť stabilnú vládu, rozhodujúca bude práve druhá skupina faktorov: ak bude eurozóna schopná riešiť skutočné príčiny krízy, bude mať kapacity na vysporiadanie sa s relatívne druhoradým gréckym problémom. Na to však potrebuje urobiť veľký pokrok v politicky citlivých rozhodnutiach: vytvorenie bankovej únie na stabilizáciu finančného sektora, zníženie ceny refinancovania verejného dlhu cez nejakú formu jeho aktualizácie a vytvorenie nástrojov na posilnenie kohézie medzi ekonomikami menovej únie.

Odpovedá Juraj Karpiš (INESS)

Ako by sa malo Grécko po voľbách postaviť k sľúbeným škrtom?

To závisí od výsledku volieb, ktorý si netrúfam predpovedať. Pre Grécko je výhodnejšie zostať v eurozóne. Grécka ekonomika nepotrebuje "podporu" exportu ochudobnením domáceho obyvateľstva a vyvlastnením úspor súkromného sektora zavedením novej zdevalvovanej meny, ale štrukturálne reformy a zásadnú redukciu verejných výdavkov. Grécky export je nízky, ten grécku ekonomiku nezachráni. Navyše efekt devalvácie bude mať krátke trvanie, kým nedôjde k adaptácii trhových cien na novú skutočnosť. Grécka ekonomika potrebuje liberalizáciu a dereguláciu trhov, elimináciu bariér v podnikaní a odstránenie zásadnej neistoty ohľadom politickej budúcnosti tejto krajiny.

Aká bude budúcnosť Grécka v eurozóne?

Výška dlhu nie je ani po prvom bankrote vzhľadom na veľkosť tejto ekonomiky udržateľná. Grécko preto pravdepodobne opäť zbankrotuje. Tentokrát poriadne.

Finweb, 17.6. 2012