INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Indické dobrovoľné mesto

Erik Krchňavý, 02.08.2011 11:00 , zaradenie Články týždňa

V NY Times je fascinujúci článok o novom 1,5 miliónovom indickom meste, kde panuje viac-menej bezvládie:

Gurgaon bol všeobecne považovaný za ekonomickú pustatinu. Štát Haryana v roku 1979 rozdelil jednu oblasť na okraji New Delhi a tým sa vytvoril Gurgaon. Prvá polovica sa mala nachádzať v blízkosti mesta Faridabad, ktoré malo aktívnu miestnu samosprávu, priame železničné spojenie s hlavným mestom, úrodnú pôdu a silnú priemyselnú základňu. Druhá polovica, Gurgaon, mala skalnaté podložie, žiadnu miestnu samosprávu, žiadnu železnicu a takmer žiadny priemysel.

Z pohľadu ekonomickej súťaže sa zdal byť tento súboj veľmi neférový. A nakoniec naozaj bol: Gurgaon sa v tejto „bitke“ stal poľahky víťazom. Kým sa Faridabad snažil zachytiť a zviesť na indickej vlne modernizácie, v prípade Gurgaonu sa jeho nevýhody postupne premieňali na výhody. Nebolo to ničím iným ako absenciou samosprávy, čo znamenalo menej byrokracie, ktorá je brzdou rozvoja.“

Gurgaon nemá vybudovaný verejný systém „fungujúcej kanalizácie a čistenia odpadových vôd, spoľahlivé rozvodové siete elektrického vedenia alebo vodovody; verejné chodníky, zabezpečené parkovanie, udržiavané cesty alebo akýkoľvek iný systém verejnej dopravy“. Teraz je však Gurgaon magnetom pre „vysoko vzdelaných, anglicky hovoriacich mladých profesionálov v krajine“, má 26 nákupných centier, sedem golfových ihrísk, bytové veže, štadión, päťhviezdičkové hotely a „futuristické komerčné centrum Cyber City, v ktorom majú sídlo najvýznamnejšie svetové korporácie.“ Podľa jedného prieskumu, Gurgaon je najlepším mestom v Indii pre prácu a život. Kde sú korene prosperity Gurgaonu? Dôvod je v absencii vlády, ktorú tak musel prirodzene nahradiť súkromný sektor v poskytovaní dopravy, služieb, bezpečnosti a iných oblastí:

 „Z automatizovaných operačných stredísk riadia zamestnanci súkromnej spoločnosti Genpact (veľká korporácia) 350 šoférov, ktorí precestujú denne zhruba 60 000 míľ, aby tak prepravili 10 000 zamestnancov. Zamestnanci si každý deň urobia rezerváciu a spätne dostanú v e-maili alebo v SMS správe „cestovný lístok“ na im pridelené auto. Na parkovisku je veľká LED obrazovka so zoznamom automobilov a k nim pridelených cestujúcich.

A autami to iba začína. Vzhľadom na pravidelné výpadky elektriny má Genpact záložné dieselové generátory schopné vyrobiť dostatok elektrickej energie na fungovanie celého komplexu počas piatich dní (alebo dostatok elektriny pre cca 2 000 indických domácností). Je tu vybudovaná čistiareň odpadových vôd, pošta, ktorá využíva iba súkromných kuriérov, keďže mieste poštové služby trpia nedostatkom pracovníkov a sú nespoľahlivé. Nachádza sa tu klinika so súkromnými ambulanciami, viac ako 200 súkromných bezpečnostných pracovníkov a päť hliadkujúcich vozidiel. Sú tu bankomaty, telefónne búdky, kaviareň a posilňovňa.

„Je to kompletne dokončené malé mesto v meste,“ povedal Naveen Puri, správca Genpactu.

....Keďže však populácia v Gurgaone rýchlo rastie, gurgaonská polícia sa stala personálne poddimenzovanou, a tak niektoré úlohy vyplývajúce z právneho poriadku boli prenesené na súkromnú sféru. V Gurgaone pracuje takmer 12 000 súkromných bezpečnostných pracovníkov, pričom mnohí sú nútení riadiť dopravu na hlavných uliciach. „

Samozrejme, nie všetko funguje tak, ako by malo. Gurgaon je opisované ako mesto „súkromných ostrovov“. Súkromné oázy by boli v tomto prípade asi výstižnejší pojem. Vnútri súkromnej oázy sa žije dobre, no medzi nimi samotnými leží vyľudnená „štátna“ púšť. Nielenže sú cestné komunikácie a verejné služby v žalostnom stave, súkromné oázy neinternalizovali všetky externality, a tak sú prítomné problémy s prírodnými zdrojmi ako napr. podzemná voda. Efektívnejší by bol taktiež centralizovaný systém kanalizácie a rozvodov elektrickej energie.

Veľká časť v článku je napísaná v štýle „varovnej správy“, že súkromný sektor nemôže všetko zabezpečiť a absencia vlády zapríčinila nefunkčnosť mesta. Ja to však vidím v trochu inom svetle. Problém je, že pôvodný developer nezašiel dostatočne ďaleko. Pôvodný developer, DLF, uzavrel dohodu o vybudovaní komerčných budov a bytov, ale:

„...štátna agentúra, Haryana Urban Development Authority, alebo HUDA, mala vybudovať infraštruktúru spájajúcu jednotlivé časti mesta.

A práve v tom nastal problém. HUDA a ostatné štátne agentúry nedokázali udržať krok s tempom výstavby. Vďaka absencii miestnej samosprávy sa Gurgaon stal lídrom indického hospodárskeho rastu. Ale táto absencia zároveň spôsobila nefunkčnosť mesta.“

Keby bol pôvodný developer zodpovedný za výstavbu tak súkromných oáz ako aj štátnej púšte, mohol postaviť elektrárne, cesty a ďalšiu infraštruktúru a tak urobiť z Gurgaonu ešte viac príťažlivé miesto pre život ako je v súčasnosti. Je pravda, že mesto potrebuje aj také verejné statky, ktoré miestne samosprávy často nedokážu zabezpečiť. „Charter cities“ (mestá fungujúce na základe vlastných zákonov, nie na základe zákonov o samospráve platných v danom štáte) sa snažia vyriešiť tento problém masovým budovaním vysoko-kvalitných samospráv. Ďalšou alternatívou je vyhnúť sa akejkoľvek samosprávnej vláde a privatizovať do takej miery, aby sa mesto v podstate stalo veľkým hotelovým komplexom.

Ale čo spraviť teraz? Vlády, ktoré sa podieľajú na riešení sú neefektívne a často skorumpované. Môžeme len dúfať, že si budú počínať lepšie už len kvôli vzdelanejšej populácii a prichádzajúcim korporáciám, no  i dnes nie je riešením iba pasívne dúfať, že príde lepšia vláda, ale zamerať svoju pozornosť na to, čo funguje dobre. Firmy, ktoré podnikajú v súkromných oázach sú „malými mestami“, riešenie tkvie práve v rozšírení týchto miest.

Prepojte napríklad kancelárske komplexy, továrne a byty, a pre súkromné firmy bude mať väčší zmysel postaviť výkonnú elektráreň ako spolupracovať s menšími firmami používajúcimi neefektívne a znečisťujúce naftové generátory, tak ako to je v súčasnosti. Podobne raz Will Rogers povedal, že riešením pre dopravné zápchy by bolo, ak by sme nechali cesty vystavať firmami a výrobu áut prenechali štátu. V skutočnosti je nevyhnutné iba to prvé. Treba sprivatizovať cestné komunikácie, a tak budú rýchlo postavené a dobre udržiavané (áno, budú pravdepodobne drahšie ako obvykle vzhľadom na existenciu monopolu, ale v tomto kontexte je to druhoradý problém).

Ako sa budú súkromné oázy postupne rozširovať až dôjde k ich vzájomnému prepojeniu, väčšina problémov sa odstráni. Mesto má iba 30 rokov a zažíva prudký rast, preto sa dajú nejaké problémy očakávať. Faktom však ostáva, že toto moderné mesto, ktoré bolo postavené od základov takmer výlučne súkromným sektorom, si získava nových obyvateľov, vznikajú tu pracovné miesta a pýši sa najrýchlejším hospodárskym rastom v krajine. Pozoruhodný výkon.

Dodatok: Ďalšie príklady súkromného poskytovania verejných statkov v histórií a súčasnosti pozri Dobrovoľné mesto

Alex Tabarrok

pre INESS preložil Erik Krchňavý z www.marginalrevolution.com

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter