Kažimír sa pochválil, že Slovensko malo vlani najnižší deficit v dejinách (Denník N)

 Radovan Ďurana vysvetľoval 24.4.2017 faktory, ktoré ovplyvnili pokles rastu slovenského deficitu

 Slovensko znížilo deficit pod 2 percentá, no až 12 krajín EÚ malo vyrovnaný alebo prebytkový deficit.

Vláde sa vlani podarilo znížiť deficit verejných financií na 1,7 % HDP. Je to menej ako bol plán, štátny rozpočet rátal s deficitom 1,93 %. Zníženie deficitu dnes potvrdil európsky štatistický úrad Eurostat.

Predtým sa Slovensku tri roky po sebe nepodarilo rozpočtový deficit znížiť, zostával na úrovni 2,7 %, za čo sa vláde ušla kritika, lebo daňové príjmy výrazne rástli. Deficit je rozdiel, o ktorý výdavky verejnej správy prevyšujú príjmy v pomere k HDP:

"Dosiahnutý výsledok znamená pokorenie doposiaľ najnižšieho deficitu v dejinách Slovenska z roku 2007," pochválil sa minister financií Peter Kažimír (Smer) na webe ministerstva. V roku 2007, teda tesne pred krízou, malo Slovensko rozpočtový deficit 1,9 %

Čo sa skrýva za číslami

Za výsledkom treba, zjednodušene, vidieť to, že daňové príjmy v posledných rokoch rástli a výdavky vlani nerástli, ale klesli.

Analytik Tatra banky Juraj Valachy však na číslach ukazuje, že vláda nevyužila šancu na lepšie hospodárenie, ktoré jej ponúkal rast daňových príjmov.

"Je fajn, že deficit skončil pod 2 percentami. Ale keď si porovnáme odhad príjmov z daní a odvodov na rok 2016, ktorý sa urobil v októbri 2015, s odhadom z februára 2017, stúpli tieto príjmy o miliardu eur. A z tej miliardy naviac vedeli ušetriť 200 miliónov eur na zníženie deficitu," hovorí Valachy. Časť peňazí sa použila aj pre priemyselný park automobilky Jaguar.

Z dostupných dát zatiaľ nie je jasné, koľko štát šetril na prevádzke a či sú za zlepšením najmä nižšie výdavky na eurofondy. "Vzhľadom na to, že len mzdy zamestnancov verejnej správy vzrástli o 5 %, primárna príčina poklesu výdavkov bude hlavne v eurofondoch, možno v investíciách," hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Rozpočtová rada detailnejšie hodnotenie zverejní v máji. Jej šéf Ivan Šramko zatiaľ predbežne zhodnotil, že rozpočtu vlani pomohli vyššie daňové a odvodové príjmy, lepšie hospodárenie obcí, ako aj úspora na výdavkoch na spolufinancovanie k eurofondom kvôli ich nižšiemu čerpaniu. "Oproti tomu sa ako negatívne vplyvy ukazujú vyššie výdavky na zdravotníctvo, korekcie k eurofondom, ako aj nižší než rozpočtovaný prebytok VÚC," povedal Šramko.

Ďurana ešte pripomína, že vláde automaticky šetria výdavky nižší počet ľudí v hmotnej núdzi, nízka inflácia - nezvyšovali sa dávky a nízke úroky.

Z údajov Eurostatu tiež vyplýva, že vlani až 12 z 28 krajín EÚ malo buď vyrovnaný, alebo prebytkový rozpočet. Napríklad Nemecko malo vlani prebytok 0,8 % (prebytok má už tretí rok po sebe) a Česká republika 0,6 %. Z tohto pohľadu tak výsledok Slovenska nevyzerá až tak dobre. Vláda si vyrovnaný rozpočet naplánovala na rok 2019, no plán sa už niekoľkokrát odsunul.

Deficit rovný alebo ako 3 % mali vlani štyri krajiny - Francúzsko, Španielsko, Rumunsko a Veľká Británia.

Grécko malo vlani prebytok 0,7 %, ešte v roku 2015 malo deficit takmer 6 %.

Dlh mierne klesol

Eurostat zverejnil aj dáta o verejnom dlhu. Dlh Slovenska sa ku koncu minulého roka mierne znížil na 51,9 % HDP.

Podľa dlhovej brzdy zostáva v prvom sankčnom pásme, minister financií tak bude musieť poslať poslancom parlamentu list s vysvetlením, prečo je to tak a navrhnúť opatrenia na jeho zníženie. V roku 2015 malo Slovensko dlh 52,5 %.

Český dlh klesol zo 40,3 na 37,2 %. Najnižší dlh malo aj vlani Estónsko (9,5 %), najvyšší Grécko (179 %). Priemerný dlh eurozóny bol 89,2 %, celej EÚ 83,5 %.

Marianna Onuferová
Denník N, 24.4.2017