Nezamestnanosť - systémový problém slovenského hospodárstva

V nadväznosti na publikáciu Rómovia a sociálne dávky sa autori zamerali na prekážky, ktorým čelia dlhodobo nezamestnaní uchádzači o prácu s nízkou kvalifikáciou.

Uskutočnili prieskum medzi zamestnávateľmi aj obecnými úradmi zameraný na identifikáciu skúseností a predsudkov v zamestnávaní Rómov. Aj pomocou prieskumu sa autori snažili verifikovať, ktoré opatrenia na trhu práce predtavujú najväčšie prekážky v tvorbe nových pracovných miest pre tieto skupiny.

Publikáciu si môžete stiahnuť ako pdf tu.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku má v posledných rokoch klesajúci trend. No znižovanie nezamestnanosti sa deje skôr napriek vládnym politikám ako vďaka nim.

Netreba zabúdať, že počet pracujúcich   ľudí na Slovensku je ešte vždy nižší, ako v predkrízovom období (graf č. 2). Vládne politiky sú neefektívne najmä z dôvodu, že neriešia podstatu problému vysokej nezamestnanosti, a vytvárajú len dočasné pracovné miesta selektívnou podporou vybraných uchádzačov o prácu. Za nevyhnutné opatrenia na podporu rastu zamestnanosti považujeme prvé 3 odporúčania, ktoré uvádzame v kapitole 5:

1) Rozšírenie odvodovej odpočítateľnej položky na nízke príjmy
aj na sociálne odvody s cieľom znížiť náklady zamestnávateľov
2) Zrušenie odvodovej povinnosti na dohodové kontrakty do výšky 200 eur mesačne
3) Zjednodušiť zamestnávanie

Uvedené opatrenia pomôžu najmä dlhodobo nezamestnaným a ľuďom s nižším vzdelaním, ktorých je medzi nezamestnanými najviac, a ktorí si najťažšie hľadajú uplatnenie na trhu práce.

Samostatnou kategóriou sú uchádzači pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ktoré sa týka najmä slovenských Rómov. Špirála chudoby a nezamestnanosti, ktorá sa pred desaťročiami rozbehla v niektorých komunitách, predstavuje spoločenský a sociálny problém. Aj situácia tých Rómov, ktorí majú skutočný záujem a odhodlanie nájsť si trvalé zamestnanie, je negatívne ovplyvnená všeobecným vnímaním Rómov ako rizikových pracovníkov.

 Riešenie tohto problému je možné len v dlhodobom horizonte, základy je však možné položiť už dnes. Rastúca tvorba pracovných miest a jednoduchšie zamestnávanie môže napomôcť k nájdeniu zamestnania tým znevýhodneným uchádzačom, ktorí pracovať chcú. Pozitívne príklady pracujúcich, ktorých životná situácia sa s prácou zlepšuje, môže následne zvýšiť motiváciu hľadania práce aj ostatných členov v komunite.

Riešenie sa však nezaobíde aj bez zmeny doterajších verejných politík. Motiváciu hľadať si prácu a udržať si zamestnanie ovplyvňuje najmä to, či rozdiel medzi čistým príjmom zo zamestnania a poberanými dávkami stojí za námahu vykonávať zamestnanie. Motiváciu je preto možné zvýšiť ako znížením odvodovej povinnosti na nízke príjmy (s následkom zvýšenia čistých miezd), tak úpravami, resp. sprísnením dávkovej politiky. Keďže jednou z príčin vysokej nezamestnanosti v slovenských regiónoch je aj nízka mobilita pracovnej sily, nad ďalšou zmenou sa možno zamyslieť v oblasti výstavby sociálnych bytov. Práca do hladových dolín nepríde, skôr či neskôr sa preto budú musieť ľudia presťahovať za prácou. Stavbou sociálnych bytov v mestách s nižšou nezamestnanosťou by sa zvýšila aj motivácia presťahovať sa do regiónu s väčším počtom potenciálnych zamestnávateľov.

Vláda tiež môže podporiť sociálne aktivity, ktoré prevádzkujú niektorí zamestnávatelia už dnes. U.S. Steel Košice má vlastný program pre uchádzačov zo znevýhodneného prostredia, ktorého účastníkmi sú Rómovia z neďalekej komunity. Závod tak investuje do vzdelávania a zaúčania týchto pracovníkov prostriedky, pričom kandidáti riadne plniaci si povinnosti zamestnanca dostanú možnosť pracovať v závode na trvalý pracovný pomer. Podobné aktivity môže podporiť aj štát tým, že náklady zaúčania uchádzačov zo znevýhodneného prostredia budú zamestnávateľovi znižovať daň z príjmu. Ako vyplynulo aj z prieskumu v kapitole 3, väčšina zamestnávateľov považuje zaškoľovanie Rómov (resp. znevýhodnených uchádzačov) za nákladnejšie ako zaškoľovanie uchádzača za majority. Daňové zvýhodnenie by preto pomohlo tento rozdiel vyrovnať.