Hladové doliny na Slovensku: Kto môže za to, že v niektorých regiónoch nie je práca? (Aktualne.sk)

Portál Aktualne.sk cituje dňa 10.11.2014 spolupracovníka INESS Petra Weisenpachera.

Za komunizmu ľudia nechodili za prácou. Práca chodila za nimi. Aj v menších mestách sa postavili fabriky, ktoré potom po páde komunizmu zostali zívať prázdnotou. A tak sú na Slovensku hladové doliny, v ktorých je veľká časť obyvateľov dlhodobo nezamestnaná a žije len zo sociálnych dávok.

 Mestá odkázané na sociálne dávky

Na Slovensku sú mestá, kde je až pätina všetkých obyvateľov odkázaná na sociálne dávky. Napríklad v Revúcej je podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 21 percent ľudí, ktorí sa prepadli do sociálnej siete. Zle sú na tom aj mestá ako Rimavská Sobota, Rožňava, Kežmarok, Gelnica, Sabinov či Trebišov. Dôvod je jednoduchý - sú to tzv. hladové doliny s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou, v ktorých je pracovných príležitostí len veľmi málo.

 “Dôvodov takto vysokého podielu nezamestnaných v daných okresoch je viacero, medzi nimi vysoký podiel znevýhodnených uchádzačov o prácu či nedostatočný záujem zo strany investorov o budovanie fabrík v týchto oblastiach Slovenska. Vytvára sa tu začarovaný kruh od horšej kvality vzdelania k nezamestnanosti a prenosu týchto znevýhodňujúcich faktorov na ďalšie generácie,” hovorí analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Platí pritom, že ľudia z hladových dolín nie sú podľa Vrabcovej veľmi ochotní cestovať za prácou.
Niekomu sa pracovať neoplatí

Dôvod, prečo mnohí Slováci v hladových dolinách žijú zo sociálnych dávok, je podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti v tom, že sa im niekedy pracovať neoplatí.

“Ak hovoríme o dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú na najspodnejšom príjmovom rebríčku, tak nejaký príjem majú a je otázne, či sú ochotní ho riskovať a prejsť na druhú stranu kopca, kde nevedia, čo sa deje, nikto z ich okolia legálne nepracuje. Potom vidia negatívne príklady, keď niekto na druhú stranu prešiel, ale jeho príjem klesol. Nabehli exekútori, klesli mu sociálne dávky,” povedal v septembri v rozhovore pre Aktuálne.sk.

 Riešením by bolo lepšie nastavenie sociálneho systému. Tak, aby sa nemohlo stať, že keď niekto zarobí málo, padnú mu všetky sociálne dávky. Docieliť by sa to mohlo dať aj súbehom práce a poberania sociálnych dávok, ktorý má na Slovensku platiť od budúceho roka.

Vrabcová poukazuje aj na chýbajúce diaľnice a zlé cesty medzi západom a východom. Tie totiž brzdia prílev investícií do chudobných regiónov.  “Bez investícií sa ťažko vytvoria pracovné miesta a bez nich je zas takmer nemožné zvyšovať životnú úroveň ľudí najmä v odľahlých regiónoch krajiny,” hovorí Vrabcová.
Pozostatok komunizmu

Spolupracovník inštitútu INESS Peter Weisenpacher zas v blogu vysvetľuje, že hladové doliny na Slovensku sú pozostatkom komunizmu. Počas minulého režimu totiž komunisti postavili fabriky v malých mestách a dedinách, krajina tak nemala možnosť sa prirodzene viac urbanizovať, čo by prinieslo aj vyššiu životnú úroveň a nižšiu nezamestnanosť.

“Slovenský nezamestnaný je najčastejšie človek z vidieka alebo malomesta, kde dominantný socialistický podnik už nefunguje a on stojí pred dilemou, či ostane bez práce, alebo opustí rodinu a svoj panelákový byt, často jediný majetok, a odsťahuje sa za prácou stovky kilometrov ďaleko. Niet divu, že mnohí radšej ostanú doma a živoria z podpory,” píše Weisenpacher.

Stanislava Luppová

Aktualne.sk, 10.11.2014