Rozpočet sa dá zostaviť aj bez vyšších daní

Súčasné balíčkové turbulencie priniesli tvrdenie ministra financií o nemožnosti zostaviť rozpočet verejných financií bez vyšších a nových daní. Takéto tvrdenie považujeme za mýtus, ktorý financmajstri oprašujú pomerne často. Zamieňajú si pritom slovíčko „nedá sa“ so slovíčkom „nechceme“.

Najskôr niekoľko aktuálnych faktov o rozpočtových príjmoch:

• Príjmy verejnej správy vzrástli od roku 2008 o 6,2% HDP
• Podľa prognózy EK dosiahnu v roku 2023 príjmy štátu 40,7% HDP, to je viac ako v Českej republike (39,8%) či v Poľsku 38,6%, len Maďarsku budú vyššie (41,4%)
• Slovensko má najvyššie daňovo odvodové zaťaženie mzdy v strednej a východnej Európe
• Slovensko má najvyššiu sadzbu firemnej dane v strednej a východnej Európe
• Objem firemných daní dosahuje 3% HDP, čo je viac ako priemer EÚ, výrazne viac ako v Poľsku a v Maďarsku
• Nepriame dane predstavujú 35% daňových výnosov, v Poľsku 40%, v ČR 32%, v Maďarsku 50%. Medzi krajinami sú veľké rozdiely v prístupe v zdaňovaní, v Nemecku to je len 26%
• V Českej republike nikdy nebol bankový odvod, ani špeciálny odvod regulovaných subjektov
• Negatívne externality sú len zástierka pre zvyšovanie spotrebných daní. Negatívne externality štát nesleduje ani nevyhodnocuje, nepozná ich hodnotu. Na osvetové programy vydáva menej ako percento z týchto daní.

Grafy k týmto bodom nájdete v tomto dokumente.

V takto zarámcovanej situácii môžeme preto tvrdiť, že nie je problém zostaviť rozpočet. Dôvody sú nasledovné:

1. Zostaviť rozpočet nie je problém. Problém je zastaviť nekontrolovaný rast výdavkov. Ešte v roku 2019 dosahovali výdavky 40 mld. eur, v roku 2022 to už je 49 mld. eur. Aj bez vyšších daní má dnes vláda k dispozícii o 9 miliárd eur viac, než pred pandémiou.
2. Dodatočné daňové príjmy sa nepoužívajú na znižovanie deficitu ale na zvyšovanie výdavkov. V rokoch 2015-2020 dosiahli nadpríjmy (neplánované príjmy) 6,5 mld. eur, ale výdavky prevyšujúce rozpočet dosiahli 15,8 mld. eur.
3. 324 mil. eur z daňových nadpríjmov štátneho rozpočtu má byť použitých na financovanie sociálneho balíčka, hoci deficit v tomto roku dosahuje 4,5 mld. eur.
4. Vláda nevykonala systematický a personálny audit kapitol štátneho rozpočtu, ten je predpokladom dlhodobých úspor v jej výdavkoch.
5. Neefektívne výdavkové tituly, vrátane rodinnej politiky neboli revidované s cieľom zvýšiť ich adresnosť a neefektívnosť. Nevieme, či tieto výdavky robia to, čo od nich čakali politici pri ich zavádzaní. Navrhnutý sociálny balíček v tomto prístupe pokračuje. Je finančne nákladný, a tým vytláča potrebné reformy výdavkov v oblasti hmotnej núdze.

Slovenská verejná správa má k dispozícii podobný objem zdrojov ako iné, porovnateľné krajiny. Problémom je neustále vytváranie nových výdavkových politík, ktoré sú plošné a preto veľmi nákladné.

Slovensko potrebuje zodpovedný prístup k verejným financiám. To znamená, že dodatočné daňové príjmy sa využívajú na znižovanie deficitu a znižovanie verejného dlhu. Adresná pomoc odkázaným domácnostiam sa dá financovať z rezerv, ktoré sú na výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy.