Učiteľov môžeme učiť aj inak

Niečo sme na bájnom fínskom systéme prehliadli.

Kvalitu vzdelávania ovplyvňuje množstvo premenných. Od takých, ktoré sa nedajú priamo manažovať, ako sú kultúrne faktory (napríklad vzťah ľudí k čítaniu alebo k sebavzdelávaniu), po také, na ktoré má dosah ruka ministra – kvalita učebných osnov, učebníc v školách či fungovanie siete škôl a rôznych priamo riadených organizácií. Do veľkej miery sem patrí aj kvalita samotných učiteľov.

Práve učitelia deň čo deň prichádzajú do kontaktu so žiakmi. Oni sú uzlom, v ktorom sa zbiehajú všetky ministerské politiky a transformujú ich do toho, čo žiaci zažívajú vo vyučovacom procese.

Akákoľvek skutočná reforma školstva musí ukázať, ako zlepšiť kvalitu tohto uzla – ako zabezpečiť kvalitný výber a vzdelávanie učiteľov.

Jeden z ôsmich

Súčasný stav nie je zďaleka optimálny. Výber učiteľov sa začína ich prihláškou na vysokú školu. Potenciálni pedagogickí študenti majú na výber z jedenástich fakúlt. A tieto štedré možnosti aj vo veľkej miere využívajú.

V školskom roku 2018/2019 nastúpilo na nejakú formu pedagogického štúdia (I. alebo II. stupňa) 4200 študentov z celkového počtu 31-tisíc. To je 13,5 percenta, čo znamená, že každý ôsmy zapísaný študent išiel študovať za učiteľa.

Keď sa pozrieme na celé vysoké školstvo, tento rok študuje za učiteľov takmer dvanásťtisíc študentov (a to tam ešte nie sú zarátaní absolventi doplňujúceho pedagogického štúdia, ktoré organizuje množstvo vysokých škôl po celom Slovensku). To znamená, že v tomto momente približne dvanásť percent zo všetkých študentov na Slovensku študuje za učiteľov.

Asi netreba zdôrazňovať, že drvivá väčšina z nich neskončí za katedrou. Skončia v práci, ktorá nemá nič spoločné s pedagogikou, alebo ktorá dokonca ani nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie.

To je problém minimálne hneď z dvoch dôvodov. Na jednej strane to stojí nemalé prostriedky. Náklady vysokého školstva na jedného študenta sú v priemere päťtisíc eur ročne a neustále rastú. Celkovo ide na vysoké školstvo z verejných financií viac ako pol miliardy eur.

Opäť to Fínsko

Na druhej strane to prináša problémy s kvalitou. Ak sú pedagogické kapacity rozriedené na jedenásť fakúlt a na nich sa tlačí dvanásťtisíc študentov, znamená to, že tlak na kvalitu vzdelávania nebude príliš vysoký.

“"Dôležité je mať otvorenú myseľ, keď príde na lámanie reformy, a nebáť sa spochybňovať, čo je rokmi zažité."

Ako to riešiť? Možnosti je viac. Dá sa k tomu pristúpiť radikálne ako vo Fínsku, kde v sedemdesiatych rokoch zavreli štyri pätiny pedagogických fakúlt a ponechali si len tie najlepšie.

Ale dá sa to aj citlivejšie: štát môže povedať, že preplatí bezplatné štúdium len toľkým a toľkým najlepším študentom a ostatní si musia za svoju päťročnú cestu za diplomom priplatiť.

To by demotivovalo prihlásiť sa niektorých študentov, ktorým ide len o titul a zároveň by si vysoké školy znova vytvorili kritériá kvalitného študenta, ktorý získa možnosť študovať bezplatne.

Ale v reforme učenia učiteľov sa dá ísť aj ďalej. Napríklad sa spýtať, či naozaj musí potenciálny učiteľ regionálneho školstva absolvovať päť rokov bakalárskeho a magisterského štúdia, aby bol z neho kvalitný učiteľ. Či sa to nedá aj inak.

Projekt Singapur