Trhák menom Piketty

Moderná ekonómia má (staro)novú živú tému. Francúzsky ekonóm Piketty tvrdí na základe analýzy údajov za veľmi dlhé obdobie, že kapitálu sa zjednodušene dlhodobo darí viac než pracujúcim.

Jedna vec je však pozorovanie a druhá zas interpretácia tohto pozorovania. Podľa niektorých ekonómov je takýto stav v rozpore s mnohými teoretickými poznatkami (napr. neustála súťaž kapitálu znižujúca návratnosť, Cowen), či Pikettyho predpovede považujú za číre dohady (Mankiw) alebo nepresné výpočty (Taleb 156). Podľa iných, toto pozorovanie zapadá do súčasnej ekonomickej teórie a príjmovou nerovnosťou sa treba zaoberať (Baláž). Typickou črtou ekonómov je však nutkanie okamžite zo svojich pozorovaní vyvodzovať odporúčania pre politikov.

V prípade Pikettyho ide o návrh vyrovnávania príjmových rozdielov osobitnými daňami. Byť opatrný v týchto návrhoch musíme byť minimálne preto, že medzi rešpektovanými ekonómami chýba v tejto veci konsenzus. O tom, že príjmová nerovnosť nie je len statické rozdelenie ľudí na 1% a 99% podľa príjmu, ale je to dynamicky vyvíjajúce sa príjmové rozdelenie – sa dočítate v preklade článku Z chudoby do prepychu a potom späť na našej stránke. Medzi 5% najbohatších Američanov sa počas svojho života ocitne 39% populácie. A naopak, medzi 1% najbohatších vydrží 10 rokov len 0,6% šťastlivcov.

Samozrejme, v tejto debate má kľúčové postavenie otázka, či bohatne spoločnosť, alebo len bohatí. Príjmová nerovnosť sveta však vďaka kapitalizmu klesá (napr. tu, tu)

Politickí ekonómovia by mali byť pri svojich návrhoch opatrní, nikdy si nemôžu byť istí, že problém preskúmali zo všetkých strán. Pre spoločnosť môže byť preto riskantné, keď sa ekonómovia snažia z hodnotovo neutrálnej vedy spraviť opak a ekonómiu chápu ako sociálnu vedu, ktorá má naprávať zásadné spoločenské problémy.