Exceluj v exceli

Elitní ekonómovia Carmen Reinhart a Kenneth Rogoff sa pomýlili v exceli. V  rozsiahlom ekonomicko-historickom výskume skúmajúcom dopady finančných kríz v 44 krajinách za posledných 200 rokov zabudli vo výpočte priemeru na 5 buniek.

Problémom je, že ich populárnu na tomto výskume postavenú knihu „Tento krát to je inak“ mnohí používali ako útočnú zbraň proti politikom a ekonómom, ktorí sa chceli z krízy dostať rozhadzovaním vo verejných financiách. Autori naznačovali, že pri dlhu štátu existuje prah 90% HDP, ktorý neradno prekročiť, lebo hospodársky rast čaká infarkt. Započítanie piatich vynechaných krajín a korigovanie iných metodologických chýb naozaj pripravilo 90% dlh k HDP o doterajšie magično. Namiesto mierneho poklesu aj krajiny s dlhom nad 90% HDP  v minulosti mierne rástli. Ale stále menej než krajiny s nižším dlhom. Navyše nie je ani jasný smer kauzality, teda či dlh môže za nízky rast, alebo nízky rast za vysoký dlh.

Ich prácou v diskusiách o šetrení v Európe často argumentoval aj podpredseda Európskej komisie Olli Rehn. Odhalenie tak vyvolalo búrlivé reakcie a otázky, či Európa netrpela šetrením zbytočne. Ľavicový ekonóm a asi najhlasnejší obhajca stimulov Paul Krugman od radosti napísal na túto tému hneď tri články. Vyzýva k okamžitému obratu vo fiškálnej politike.

Význam tohto škandálu ale treba brať s rezervou. Spomínaná chyba automaticky neznamená, že Európa má prestať žgrlošiť, začať stavať 10 prúdovú diaľnicu z Lisabonu do Užhorodu a chrám európskej integrácie na mesiaci. Korelácia medzi vysokým štátnym dlhom a nízkym rastom v štúdii totiž ostala aj po korekciách a ilustrujú ju aj iné ekonomické práce. Ale hlavne v Grécku, Portugalsku alebo Írsku nezačali šetriť preto, že niečo vyšlo v exceli, ale preto, že im došli peniaze. Výzvy na poľavenie v úsporných snahách na periférii sú preto iba nabádaním k opätovnému použitiu nemeckej a našej kreditky, čiže k ďalším transferom bohatstva medzi európskymi krajinami.

SME, 22.4. 2013