Mali by DSSky nakupovať dlhopisy?

Téma budúcnosti druhého piliera dôchodkového poistenia ostáva nejasná aj po oklieštení odvodu z 9% na 4%. Aj na Slovensku sa objavil nápad, že druhý pilier by mohol napomôcť pri výstavbe diaľnic tým, že by dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS) investovali časť zo spravovaných peňazí do zamýšľaných diaľničných dlhopisov. Tie by boli mohli byť atraktívne aj pre DSSky, keďže ich splatnosť by bola 10 až 15 rokov, a teda by mali vyššiu výnosnosť ako väčšina súčasných štátnych dlhopisov.

Tu si treba uvedomiť, že za splatenie diaľničných dlhopisov by v konečnom dôsledku zodpovedal štát a ich výnosnosť by teda bola závislá od jeho schopnosti splácať dlhy.

Portfólio DSSiek pritom už dnes do veľkej miery pozostáva z vlastnenia dlhopisov, resp. pokladničných poukážok (okolo 70%). Necelú polovicu majetku fondov tvoria štátne dlhopisy (priemerná zostatková splatnosť dlhových nástrojov je podľa NBS 1,6 roka). Zvyšný podiel majú najmä dlhové cenné papiere finančných inštitúcií a účty v bankách. Podiel akcií a podielových listov je takmer zanedbateľný.

Približne 20% podiel portfólií DSSiek tak tvoria slovenské štátne dlhopisy. 20% zároveň predstavuje maximálny podiel portfólia, ktorý podľa zákona môžu DSSky investovať do produktov jedného eminenta.

Grécki sporitelia varujú

O dlhopisoch sa v základoch ekonómie dodnes učí ako o bezrizikovej investícii so zaručeným výnosom. Ktovie, čo si o tejto poučke myslia grécki sporitelia dôchodkových fondov. Grékom sa tento rok úspory vo fondoch prepadli o 10 miliárd eur. Ako k tomu došlo?

Tamojší druhý pilier, podobne ako u nás, podlieha prísnym reguláciám. V rámci týchto regulácií museli grécke dôchodkové fondy ukladať tri štvrtiny svojich voľných finančných prostriedkov na účet gréckej centrálnej banky. Tá investovala peniaze do najbezpečnejšej investície – domácich štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok.

Práve grécke dlhopisy utrpeli ťažké straty, keď bola ich hodnota v marci 2012 znížená na polovicu v rámci tzv. haircutu. Haircut sa konal ako následok gréckej dlhovej krízy, ktorá odkryla neschopnosť tamojšej vlády splácať záväzky plynúce z neustále sa zvyšujúceho dlhu. Gréci sa na ňom dohodli s Medzinárodným menovým fondom, ECB a EÚ výmenou za finančnú pomoc.

Grécka centrálna banka sa bráni, že dlhovú krízu s tak katastrofálnymi následkami nemohol nikto predvídať. Opatrne pritom dodáva, že 90% dlhopisov, ktoré boli predmetom haircutu, nakúpila ešte pred krízovým rokom 2009.

Centrálna banka však nakupovala rizikové dlhopisy aj po vypuknutí krízy. Podľa jej čísel v celkovej hodnote iba za 1,2 mld eur, podľa bývalého ministra vnútra však až za 9 mld eur. Zdá sa, že v Grécku sa sa s číslami vo verejných financiách stále narába značne kreatívne.

Grécke penzijné fondy začiatkom tohto roku držali domáce dlhopisy a pokladničné poukážky v nominálnej hodnote približne 20 mld eur. V marci sa pri haircute zreálnením ich ceny polovica týchto peňazí vyparila. Celková strata fondov činila 4,6% HDP.

Poučenie z gréckeho príbehu

DSSky a štát by si teda mali z krízy zobrať ponaučenie:  štát nie je bezrizikový veriteľ a jeho dlhopisy nie sú bezrizikovou investíciou – a to ani keď sa týkajú infraštruktúrnych projektov (ktorých návratnosť je na Slovensku otázna). Regulácie DSSiek navyše u sporiteľov vytvárajú ilúziu, že o ich peniaze je dobre postarané a detailami investícií sa netreba zbytočne zaťažovať.

Dlhopisy (štátov alebo finančných inštitúcií) patria bežne do portfólií dôchodkových fondov jednotlivých krajín (tmavomodrý úsek):