Slovenský sociálny systém vypláca už 100 rôznych dávok

Pri analýze slovenského systému sociálneho zabezpečenia v roku   2006 identifikoval INESS 90 rôznych štátom poskytovaných dávok a zvýhodnení. Pri podobnej analýze dnes sme ich našli už viac ako 100.

V minulom desaťročí stúpli podľa Eurostatu výdavky slovenského sociálneho systému v konštantných cenách o 90%. Priemerná reálna mzda vzrástla v rovnakom čase približne o 30%. Podiel týchto výdavkov na HDP sa začiatkom aj koncom desaťročia pohyboval na úrovni vyše 18%, v rokoch 2005 až 2008 sa však držal pod hladinou 16%. Celková inflácia za sledované obdobie dosiahla viac ako 50%.

Nové dávky

K výplatám dôchodkových dávok v roku 2006 pribudol ako prvý vianočný príspevok. Táto dávka vyplácaná plošne poberateľom nižšíchdôchodkov zaťažuje štátny rozpočet sumou vyše 60 miliónov eur. Ďalšou dôchodkovou dávkou zavedenou v posledných rokoch je príplatok k dôchodku politických väzňov, ktorá stojí daňových poplatníkov 3 milióny eur ročne.

Zavedenie II.piliera sa prejavilo vovýdavkoch fondu garančného poistenia, keďže sa z neho hradia príspevky nezaplatené zamestnávateľom (ročne 30 miliónov eur).

Ďalšou novou dávkou je príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 679 eur slúžiaci na pokrytie nevyhnutných potrieb novorodenca, ktorý predstavuje výdavok verejnýchzdrojov vo výške 35 miliónov eur ročne. Žiada sa dodať, že základný príspevok pri narodení dieťaťa je dávka s prakticky identickým účelom, na ktorú štát vynakladá 9 miliónov eur.

Medzi nové príspevky patrili aj dočasne mienené protikrízové opatrenia, najmä príspevok na podporu udržania zamestnanosti, príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti a príspevok na realizáciu opatrení ochrany pred povodňami. Tieto minulý rok stáli štát vyše 40 miliónov eur.

V posledných rokoch sa tiež stretávame so zamestnaneckou prémiou - štát týmto prispieva nízkopríjmovým daňovníkom, ktorí nevyčerpajú celé nezdaniteľné minimum. Celkové náklady tvorili v roku 2011 vyše 10 miliónov eur. Podobný efekt by sa však pre týchto daňovníkov dosiahol aj vhodne nastaveným znížením odvodov pre nízkopríjmové skupiny. Tento by mal v dôsledku zníženia nákladov na prácu tiež pozitívny vplyv na vytváranie nových pracovných miest.

Nevyužívané dávky

Súčasťou systému sú však aj príspevky a dávky, ktoré nevyužíva nikto z potenciálnych žiadateľov. Dôvodom môže byťbyrokracia spojená s ich vyplácaním alebo jednoducho nevedomosť o tom, že vôbec existujú. Tak či onak sú takéto prípady príkladom nadpráce zákonodarcov zaťažujúcich legislatívu a úrady administratívou, ktorá nie je nikomu na prospech.

Podľa zákona o sociálnom poistení môže byť poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby trpí poklesom pracovnej schopnosti, poskytnutá pracovná rehabilitácia alebo rekvalifikácia. Možno práve čarovná formulka môže byť v tomto prípade spôsobila, že žiadnu z týchto možností minulý rok nevyužil ani jeden pracujúci. Keďže vyplácanie ďalších dávok rehabilitačné a rekvalifikačné je podmienené poskytovaním vyššie uvedených príspevkov, v minulom roku sa nevyplácali ani tieto dávky.

Obdobné prípady nájdeme aj pri podpore zamestnanosti, v rámci ktorej sme našli 28 štátom vyplácaných príspevkov. Zrejme je toto číslo trochu vysoké aj pre zamestnávateľov a uchádzačov o prácu, keďže 4 z týchto príspevkov v roku 2011 nevyužil nikto.

Pri podpore zamestnanosti nájdeme aj niekoľko poskytovaných dávok, ktoré za celý rok využilo len niekoľko desiatok ľudí (príspevok na presťahovanie za prácou; príspevok na dopravu do zamestnania).

Aj keď väčšina príspevkov vyplácaná v rámci podpory zamestnanosti je orientovaná najmä pre zdravotne postihnuté osoby, určite by bolo zmysluplnejšie zamýšľať sa viac nad adresnosťou pri poskytovaní dávky, ako len zvyšovať ich počet. Inak povedané, slovenský sociálny systém sa „snaží“ byť adresný vecnou podstatou dávky – preto ich máme vyše sto, namiesto toho, aby bol adresný poznaním príjmového a majetkového statusu poberateľa.Výsledok preto nie je prekvapivý, v systéme sociálneho zabezpečenia nie sú len takmer nevyužívané dávky, ale aj viacero dávok, ktoré možno hodnotiť ako duplicitné.

Obdobne môžeme hodnotiť aj rodinné príspevky vyplácané v rámci štátnej sociálnej podpory. Prídavok na dieťa a rodičovský príspevok tvoria 90% sumy vynaloženej na rodinné príspevky, sociálna podpora však pozná ďalších 13 rôznych rodinných dávok.

Pri dávkach v hmotnej núdzi stojí za zmienku 2-eurový príspevok na zdravotnú starostlivosť. Tento príspevok pochádza ešte z čias tzv. Zajacových dvadsaťkorunáčok, ktoré už dnes neexistujú. Aj keď sa výška tohto príspevku môže javiť nezaujímavá, ročné výdavky na jeho vyplácanie činia okolo 8 miliónov eur. Rozhodne nezanedbateľná položka pre štát, ktorý by mal v čase krízy uvítať každé ušetrené euro.