Robin Hood Európu nezachráni (SME)

Dňa 1.3. 2012 vyšiel Martinovi Vlachynskému z INESS autorský článok v denníku SME na tému zdanenie finančných transakcií v Európskej únii.

Časť európskych politikov chce nájsť chýbajúce peniaze aj zdanením finančných transakcií. Voličom sa takáto daň dobre predáva ako trest pre špekulantov, ale doplatili by na ňu aj oni.

Daň z finančných transakcií, nazývaná tiež Tobinova daň, alebo ešte ľudovejšie daň Robina Hooda, je jedným z opatrení, ktoré sa niekoľko lídrov Európskej únie snaží pretlačiť. Na čele sú Francúzi, ktorí zaviedli transakčnú daň na akcie asi 100 francúzskych spoločností a na nekryté CDS (ktoré budú od novembra aj tak zakázané v celej únii).

Voličom sa táto daň veľmi dobre predáva ako taký malý trest pre nenažratých špekulantov, ale ako to už býva, spôsobila by viac škody ako úžitku. Napriek tomu, že sa tak niekedy interpretuje, Tobinova daň nie je daň na banky či „špekulantov“ a už vôbec nie je malá. Je to daň na finančné transakcie, na ktorých sa zúčastňujeme my všetci, hoci o tom zväčša nevieme.

Tim Hartford vo Financial Times uvádza ako hyperbolizovaný príklad obyčajné poistenie vozidiel. Za poistku PZP zaplatíte okolo 150 eur, ale škoda je krytá až do výšky niekoľko miliónov eur. A proti týmto miliónom sa poisťovňa musí zaistiť finančnými nástrojmi, na ktoré by dopadla Tobinova daň, pričom daň 0,05 percenta z jedného milióna znamená slušnú sumu 500 eur.

Samozrejme, je to zjednodušený príklad a neznamená to, že povinné zmluvné poistenie by stálo náhle päťnásobne viac, ale ukazuje, akými kanálmi si daň nájde cestu k tým, ktorí nakoniec aj tak platia všetky dane – bežným obyvateľom.

Daň na dôchodky

Odhad výnosov z navrhnutej „mini“ dane je podľa Európskej komisie okolo 57 miliárd eur, čo znamená viac ako 100 eur na každého obyvateľa únie. Odhady Alternative Investment Management Association dokonca hovoria až o 300 miliardách. To si uvedomil napríklad aj holandský regulátor penzijných fondov, ktorý odhadol straty na hodnote dôchodkov spôsobené novou daňou na desať percent a ostro sa proti návrhu postavil.

Okrem neformálnej úlohy „trestu“ pre špekulantov má toto opatrenie slúžiť na znižovanie volatility finančných trhov tým, že obmedzí frekvenciu obchodovania. Rovnako ako v prípade podobne motivovaných zákazov predaja nakrátko, efekt je veľmi otázny.

Výskum sa skôr prikláňa k tomu, že Tobinova daň má v krátkom období opačný efekt a volatilitu zvyšuje pre pokles likvidity, a k stredno/dlhodobým efektom neexistujú vhodné štúdie. Dokonca aj toľko mystifikované vysokofrekvenčné obchodovanie má nezanedbateľnú úlohu  pri dodávaní likvidity trhom a znižovaní cenových rozdielov medzi nákupom a predajom.

Tobinova daň tak funguje aj ako daň na dôchodky, keďže aktívne spravované dôchodkové fondy spravia s vašimi peniazmi za 15 - 40 rokov vašej účasti veľké množstvo transakcií a náklady sa akumulujú. Nejde len o náklad samotnej dane, ale aj o náklady spôsobené spomínaným vyšším rozpätím cien.

Švédske skúsenosti

Prax tieto závery potvrdzuje. Keď Švédsko v osemdesiatych rokoch 20. storočia zaviedlo niekoľko daní na rôzne finančné transakcie, volatilita jeho trhu sa zvýšila.

To však nebolo to najhoršie – výber dane bol tridsaťkrát nižší ako pôvodný odhad a celý bol prevážený stratami z iných daní (najmä z kapitálového príjmu), keďže obchodovanie s viac ako polovicou švédskych titulov sa presunulo do Londýna a Osla. Objem obchodov s dlhopismi sa prepadol o desiatky percent a obchod s futuritami a opciami padol takmer na nulu.

To si dobre uvedomujú niektoré krajiny na čele s Veľkou Britániou (respektíve s euroskeptickým krídlom britských konzervatívcov), ktorá sa obáva, že zavedenie Tobinovej dane v únii by znamenalo masívny odlev investorov z londýnskej burzy, ktorý by zasiahol celú ekonomiku. Aj preto je podpora tejto dane v únii oveľa vlažnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá.

Prieskum KPMG identifikoval len tri vlády (Francúzsko, Nemecko, Španielsko), ktoré sú jednoznačne za jej zavedenie. Tri krajiny sú jednoznačne proti (Česko, Bulharsko a, samozrejme, Švédsko). Zvyšné krajiny väčšinou podmieňujú jej zavedenie celosvetovou platnosťou (čo je v najbližších rokoch nereálne), alebo sa k nej nevyjadrujú.

Na Slovensku sa z väčších strán jednoznačne za európsku Tobinovu daň vyslovili Smer a SMK, naopak OĽaNO a SaS sú proti spoločným európskym daniam, ostatné strany sa touto problematikou vo volebných programoch nezaoberali.

Ide o opatrenie, ktoré môže významne poškodiť ekonomiku Európskej únie a jej členov. Je preto zarážajúce, že väčšina strán túto tematiku ignoruje a na diskusii na európskej úrovni sa nezúčastňuje.

Martin Vlachynský, autor je analytik INESS

SME, 1.3. 2012