Houston, we have a problem…

Centrálne banky na celom svete minulý týždeň
výrazným spôsobom vstúpili na finančné trhy. To býva neklamným znamením toho,
že niečo sa deje.

Inflačná politika FEDu
(americká centrálna banka – Federal Reserve System), ktorou Alan Greenspan (vtedajší
guvernér FEDu) na začiatku nového tisícročia zachraňoval padajúce akciové
trhy po spľasnutí technologickej bubliny a teroristických útokoch, sa pretavila
do
dramatického rastu cien nehnuteľností naprieč celou Amerikou.

Cena nehnuteľností
vzrástla v priebehu posledných 7 rokov o viac ako 80%. Banky, ktoré mali plné trezory lacných,
zaháľajúcich peňazí, ponúkali hypotekárne úvery každému, kto prejavil čo i len
náznak záujmu. Na získanie hypotéky stačila schopnosť vlastnoručne sa podpísať pod
úverovú zmluvu. Na kreditné riziko a schopnosť v budúcnosti úver aj splácať
sa nehľadelo. Dovtedy nevídané hypotéky bez nutnosti prvej splátky a s
odloženými splácaním sa stali bežným javom. Spotrebitelia konfrontovaní s
prudko rastúcimi cenami začali považovať nehnuteľnosti za bezpečnú a výnosnú
investíciu a na úver často nakúpili aj niekoľko nehnuteľností naraz. Rastúce
ceny domov umožnili ich majiteľom výber hotovosti ako z bankomatu. Stačilo dom
založiť banke a úver na nákup novej TV s plazmovou obrazovkou, či
dovolenku v Karibiku bol vo vrecku. Ekonomika vďaka silnej spotrebe rástla,
banky zarábali na úrokoch z úverov, investori sa radovali z rastu cien
nehnuteľností a akcií. Novo vytlačené peniaze zase raz dokázali zázraky.

Čo nemôže trvať večne, to
sa raz skončí. Vďaka efektom
postupného sprísňovania menovej politiky FEDu, ktoré začalo v júni 2004, sa
zhoršila schopnosť dlžníkov splácať splátky za svoje domy. Obavy FEDu
z hroziacej inflácie ako následku rekordného nafúknutia peňažnej zásoby viedli
k postupnému zvyšovaniu základnej
úrokovej sadzby. Z 1% v roku 2004 sa tak dostala až na dnešných 5,25%.
Tento rast významným spôsobom zasiahol držiteľov hypoték, z ktorých väčšina
má pohyblivý úrok naviazaný na neustále stúpajúcu sadzbu FEDu. Počet ľudí
neschopných uhrádzať hypotekárne splátky dramaticky narástol a na trh sa
dostalo zrazu množstvo nehnuteľností z predčasne uzavretých úverových vzťahov,
ktoré slúžili ako zábezpeka bankám. Na druhej strane však chýbali záujemcovia o
kúpu, čo viedlo k obratu trendu a následnému poklesu cien nehnuteľností.
Padajúce ceny aktív, ktoré mali kryť hypotekárne úvery, ešte viac prehĺbili
straty veriteľov.

Finančné domy, ktoré poskytovali nízko bonitné hypotéky v
súčasnosti realizujú obrovské straty. Bear Stearns, piaty najväčší americký
finančný dom zameraný na obchodovanie na kapitálových trhoch, musel koncom júla
zložiť 1,3 miliardy dolárov na vykrytie strát jeho dvoch zbankrotovaných
hypotekárnych investičných fondov a pozastavil vyplácanie podielnikov
v ďalších fondoch. Problémy amerického trhu nehnuteľností sa však netýkajú
iba samotnej Ameriky. Úverové produkty zložené z rizikových amerických hypoték
nakúpili aj mnohé európske banky a finančné spoločnosti. Rozsah ich strát
sa zatiaľ iba odhaduje. Nepochybne sa však jedná o významné objemy. Ani samotné
banky nevedia, ktorej z nich hrozí neschopnosť splácať svoje záväzky, preto si
navzájom nedôverujú, čo vedie k rastu medzibankových úrokových sadzieb a
nedostatku likvidity. Najväčšia francúzska banka BNP Paribas zastavila
vyplácanie podielov zo svojich troch investičných fondov z dôvodu "nízkej
likvidity, ktorá vedie k nesprávnemu oceneniu ich hodnoty". Že situácia
začína byť vážna, ukazuje aj vývoj na svetových akciových trhoch. Prudké pohyby
cien oboma smermi a dva významné celosvetové výpredaje za posledné dni odhaľujú
nervozitu investorov. Situáciu koncom minulého týždňa nevydržali nervy
centrálnych bankárov. Európska centrálna banka, ktorej predstavitelia
pravdepodobne disponujú bezkonkurenčne najpresnejšími informáciami o stratách
európskych bánk a o vážnosti celej situácie, vysypala za dva dni na
finančný trh spolu neuveriteľných 155 miliárd EUR (asi 3,4 násobok HDP
Slovenska). K rovnakému kroku pristúpil aj FED, ktorý v snahe o zníženie úrokov k základnej sadzbe (5,25%) na trh umiestnil 62 miliárd USD. Zahanbiť sa nedala ani Japonská centrálna banka so sumou 1 bilión Jenov, čo je približne 8,5 miliardy USD a intervenovala aj Kanada,Švajčiarsko, Austrália a Singapur.

Centrálne banky tak paradoxne riešia problémy, ktoré spôsobilo príliš veľa
lacných peňazí – ďalšími lacnými peniazmi. Či problémy amerického hypotekárneho trhu
naozaj prerastú do vážnejších celosvetových ekonomických problémov, ako sa
obávajú niektorí komentátori, alebo nás na niekoľko rokov opäť vykúpi voľná
menová politika, ukáže až budúcnosť. Isté však je, že „Helicopter Ben“ (Ben
Bernanke, súčasný guvernér FEDu, známy svojím výrokom, že v prípade
nedostatku likvidity je pripravený nariadiť zhadzovanie novovytlačenej
hotovosti z helikoptér) má už motory naštartované.

Juraj Karpiš