Elektráreň za všetky autá

Politika znižovania emisií v Európe dosiahla absurdné rozmery a prejavy. Minuté peniaze by sa dali použiť neporovnateľne efektívnejšie.

V poslednom čase pribúdajú články o tom, ako sa takzvané obnoviteľné zdroje energie v niektorých oblastiach stávajú konkurencieschopnými voči tradičným zdrojom.

Použité výpočty väčšinou zanedbávajú potrebu výstavby záložných zdrojov pre obnoviteľné zdroje (zabezpečenie napätia, keď nefúka či nesvieti), čo výrazne dvíha ich cenu. To však pre tento konkrétny komentár nie je podstatné.

Pokles cien z obnoviteľných zdrojov na úroveň ceny ostatných zdrojov je síce ďalšou z radu ukážok vynaliezavosti ľudského ducha, ale nie je ekonomickým ospravedlnením politiky ich intenzívneho netrhového presadzovania ani dôkazom úspešnej stratégie.

Šampiónmi za miliardy

Predstavme si, že slovenský premiér vyhlási získanie majstrovského titulu vo futbale do roku 2030 za kľúčový záujem Slovenska.

Najmú sa desiatky špičkových trénerov, vybudujú športové centrá, zavedie sa povinná futbalová služba pre chlapcov nad šesť rokov, dohodnú sa zápasy s najlepšími tímami sveta.

Každý aspoň trocha talentovaný mladý futbalista dostane rentu a povinnosť trénovať na plný úväzok. Bude to stáť možno niekoľko miliárd eur, ale je slušná šanca, že titul bude slovenský.

Vždy však existujú dve oprávnené otázky: Je stanovený cieľ oprávnený? a Použili sa prostriedky efektívne?

Spochybniť cieľ získať majstrovský titul možno pomerne ľahko z viacerých hľadísk. No existujú aj argumenty proti cieľu znižovania emisií,  čo je hlavný dôvod presadzovania obnoviteľných zdrojov.

Napríklad, že potenciálne škody z globálneho otepľovania by mohli byť oveľa nižšie, ako sú náklady na zabránenie ich vzniku, a že alternatívne využitie vzácnych zdrojov, minutých na boj s klimatickými zmenami by mohlo riešiť oveľa závažnejšie problémy ľudstva.

Cieľ znižovať emisie má v Európskej únii postavenie podobné cirkevnej dogme a v slušnej spoločnosti sa o ňom radšej nediskutuje. Ostáva teda druhá otázka.

V spomínanej futbalovej ukážke by efektívnejšou alternatívou nákladného celospoločenského futbalového programu mohlo byť napríklad kúpenie nemeckej futbalovej reprezentácie formou finančne motivovanej zmeny občianstva.

V prípade obnoviteľných zdrojov energie by to na Slovensku mohlo byť napríklad ukončenie dotovania prevádzky tepelnej elektrárne Nováky, ktorá je zodpovedná zhruba za sedem percent všetkých emisií CO2 na Slovensku.

Malá elektrárnička

Len uzavretie tejto jedinej elektrárne, by znížilo emisie tak ako nahradenie 800­-tisíc automobilov elektromobilmi. To je 32-krát viac, ako predpokladá optimistický scenár stratégie rozvoja elektromobility na rok 2020.

Na celom svete je dnes okolo 500-tisíc plnohodnotných elektromobilov. Uzavretie jednej slovenskej elektrárne by znížilo globálne emisie viac ako celé doterajšie cvičenie okolo áut značky Tesla. A to je malá elektrárnička.

Najväčší európsky znečisťovateľ, poľská elektráreň Belchatow produkuje 15-krát viac emisií ako Nováky, a aj viac ako celé Slovensko. Nemci sa ročne skladajú na svoje obnoviteľné zdroje sumou 20 miliárd eur, keby to raz či dvakrát poslali Poliakom na jadrovú elektráreň, mali by pokoj.

To je, samozrejme, fikcia, keďže Nemecko sa rozhodlo pozatvárať ešte aj vlastné funkčné jadrové elektrárne.

Ich náhradou a zároveň záložným zdrojom pre nemecké obnoviteľné zdroje sa stali tepelné elektrárne, v dôsledku čoho minulý rok narástli emisie skleníkových plynov v Nemecku o 1,2 percenta. I napriek obrovskému množstvu inštalovaných obnoviteľných zdrojov.

Tieto prepočty ukazujú na absurdnosť politiky znižovania emisií. Boj proti klimatickým zmenám sa zmenil na molocha žijúceho mimo sveta racionality, ktorého obeťou je energetická politika, spotrebitelia a daňovníci.

Jeho cieľom je prichádzať so stále novými a novými opatreniami. Bez ohľadu na to, či majú jeho ciele zmysel, či sa vôbec dosahujú a ako sa dosahujú.

Sme, 13.10.2014