Trest za odchod po škole

Róbert Chovanculiak pomenoval pre TV Markíza skutočné problémy slovenského vysokoškolského vzdelávania. 29.7.2018.

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Kto odíde po škole pracovať do zahraničia, nech zaplatí za štúdium. Netýka sa to len čerstvých lekárov.“

Viktor Vincze, moderátor: „Slovensko má problém s nedostatkom ľudí aj v iných odboroch. Študenti získajú diplom zadarmo a potom si zbalia kufre.“

Mária Chreneková Pietrová: „Sulíkovci si za nápad, aby si v tomto prípade za školu zaplatili, vyslúžili spŕšku kritiky. Analytici ale upozorňujú, že treba strážiť, ako sa míňajú verejné peniaze.“

Andrea Šprochová, redaktorka: „Nedostatok lekárov odštartoval debaty o absolventoch, ktorí utekajú za prácou do sveta. Slovensko im zaplatilo vzdelanie, no úžitok z nich nemá.“

Jana Cigániková, poslankyňa parlamentu (SaS): „Vieme, že nemôžeme prikázať mladým, aby tu zostali, ale nezdá sa nám fér, že občania Slovenska, ktorých nemá kto liečiť, platia štúdium lekárov, ktorí nakoniec teda liečia v zahraničí.“

Andrea Šprochová: „Ak by sa lekár do 5 rokov od štátnic nezamestnal na Slovensku, náklady na školu by musel podľa SaSky štátu zaplatiť.“

Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Ja myslím, že nie je to šťastný nápad, aby sme tých študentov zaväzovali, že budú si nejakým spôsobom odpracovávať doma štúdium.“

Ján Richter, minister práce (Smer-SD): „To je také, také predvolebné by som povedal heslá, ktoré reálne asi nemajú šancu.“

Eugen Jurzyca, poslanec parlamentu (SaS): „Ja rozumiem tomu, že sa môžu niektorí študenti cítiť diskriminovaní, ale oproti tomu musíme postaviť to, ako sa má cítiť ten, kto platí tie peniaze. Chudobný človek zaplatí dane bohatému človeku, ktorý odíde za ešte vyšším platom do zahraničia.“

Andrea Šprochová: „Sulíkovci najskôr hovorili iba o medikoch, neskôr svoj nápad upravili. Týkať by sa to vraj malo aj iných odborov. Chýbajú nám napríklad tisíce ITčkarov. Koľko Slovákov a v akých profesiách pracujú vo svete, štát iba odhaduje. Štatistici sledujú pracovné pobyty iba do jedného roka. Takýchto Slovákov bolo vlani najviac v Rakúsku a Česku. Vedie stavebníctvo.“

Slováci v cudzine

Bálint Lovász, predseda Študentskej rady vysokých škôl: „Treba sa spýtať prečo tí mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a nesnažiť sa ich nejakým spôsobom reštrikciami a represiami presvedčiť, aby ostali na Slovensku.“

Andrea Šprochová: „Dôvod je pritom jasný už roky – lepšie pracovné podmienky a vyšší plat. A hoci politici opakujú, že sa snažia zlepšiť situáciu napríklad v zdravotníctve, výsledky takmer nebadať. Problém sa tak nabaľuje. Ministerka školstva tvrdí, že má v rukáve iné riešenie ako absolventov motivovať, aby po škole zostali na Slovensku – špeciálne štipendium.“

Martina Lubyová: „Formou stabilizačného štipendia. Tento študent dobrovoľne uzavrie nejakú zmluvu dajme tomu s univerzitou, že za podmienok, že univerzita mu vyplatí také a také štipendium, on potom zostane pracovať v odbore na Slovensku nejaký počet rokov.“

Andrea Šprochová: „SaSka hovorí, že vystavenie účtu za štúdium je férové voči tým, čo platia dane. Analytik súhlasí. Otázne ale je, ako by sa systém nastavil. Navyše ak hovoríme o plytvaní miliónmi zo štátnej kasy na štúdium, vraj by sme mali myslieť nielen na tých, čo odchádzajú do sveta.“

Róbert Chovanculiak, analytik INESS: „Na Slovensku máme oveľa väčší problém so študentmi, ktorí študujú odbory, ktoré im nijako nepomôžu v ich práci a nijako nezvýšia ich úzky kapitál. Každý štvrtý vysokoškolák pracuje na pozícii, ktorá nevyžaduje žiadny titul, žiadne štúdium a ešte viacej ľudí pracuje v odboroch, ktoré pritom ani vôbec neštudovali.“

Andrea Šprochová: „Podľa analytika zaujímavo to vyriešili v Holandsku. Tamojší vysokoškoláci za štúdium platia. Keď sa však absolventi zamestnajú vo svojej krajine, môžu si poplatok odrátať z daní. Andrea Šprochová, televízia Markíza.“

Andrea Šprochová, Mária Chreneková Pietrová, Viktor Vincze, TV Markíza, 29.07.2018