INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Štátne podniky často narúšajú konkurenciu a ich prítomnosť znižuje výkonnosť celého odvetvia. Napriek tomu sú u verejnosti populárne. Dôvodom popularity je najmä nesprávne vnímanie úlohy zisku v ekonomike a tiež skreslené predstavy o výkonnosti štátnych podnikov, najmä z čias socializmu. Mylné sú aj predstavy o fungovaní spoločného vlastníctva, ktoré ale v skutočnosti pre občanov krajiny charakter vlastníckeho vzťahu nemá.

Téma nových a drahých liekov bude v nasledujúcich rokoch na popredných miestach v spoločenskej diskusii. Množstvo zdrojov v zdravotníckom systéme je obmedzené, preto musia existovať kvalitné mechanizmy, ktoré budú tieto obmedzené zdroje rozdeľovať na rôzne liečby.

Zdravotníctvo býva v ekonómii často uvádzané ako učebnicový príklad nemožnosti dosiahnuť optimálne trhové prostredie. Doktrína trhového zlyhania je následne ospravedlnením pre centrálne plánovanie a rozsiahle regulácie v sektore.

Publikácia obsahuje prierezový pohľad na to, ako ekonómia ráta hodnotu ľudského života a ako sa tieto výpočty aplikujú na ekonomické náklady pandémie COVID19 v niektorých štátoch.

INESS bol oslovený Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham) pripraviť publikáciu k aktuálnym otázkam slovenského zdravotníctva.

Zníženie sadzby DPH na ďalšie skupiny potravín je formou daňového stimulu voči spotrebiteľom, aj výrobcom potravín. Je  však  nesprávne,  ba  priam  naivné  očakávať,  že  zníženie  sadzby  DPH  povedie  k alikvótnej zmene v koncových cenách dotknutých potravín.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.

Na októbrovú schôdzu parlamentu je predložený návrh zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Podobné zákony sa v nedávnej minulosti zjavili aj v Maďarsku, či Poľsku, kde boli predmetom kritiky Európske komisie a museli byť upravované.

Elektrická daň dosiahla v prvej polovici roka 2018 okrúhlych 31 €/MWh, čo je o 17% viac ako hodnota 26,5 €/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť tak ročne zaplatí 71,3 €, v roku 2015 to bolo 60,8 €.

Ministerstvo práce zvoláva pravidelne tlačovky, aby sa pochválilo klesajúcou nezamestnanosťou. Tá skutočne klesla na rekordné minimá. Je to však zásluha vlády?