Účtovníctvo a firemné financie nepatria medzi najvzrušujúcejšie odvetvia. Tabuľky, čísla a vyšúchané lakte na sakách. To nezabránilo menšej epidémii vo využívaní termínu „marža“. Najskôr pri potravinách a teraz sa choroba šíri už aj na výrobu a predaj liekov. Pritom dochádza k pleteniu pojmov a následnému vyvodzovaniu nepodložených záverov. Ako je to s tými maržami na základ slovenskej diéty - rožky, párky, či pivo?

Martin Vlachynský sa pre Hospodárske noviny vyjadril k podnikateľskému balíčku. 27. 11. 2018.

Na októbrovú schôdzu parlamentu je predložený návrh zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Podobné zákony sa v nedávnej minulosti zjavili aj v Maďarsku, či Poľsku, kde boli predmetom kritiky Európske komisie a museli byť upravované.

V sobotu 29. septembra sme už po tretí krát oslávili Medzinárodný deň byrokracie. Tentokrát už skutočne medzinárodný, keďže k našej iniciatíve sa pridali ďalšie tri krajiny. S tým bolo spojené aj vyhlásenie Byrokratického indexu. S výsledkom 222 hodín ročnej byrokratickej záťaže malého podnikateľa sa Slovensko spomedzi štyroch sledovaných krajín umiestnilo najlepšie. V skutočnosti ale viac ako päť pracovných týždňov zabitých byrokraciou nie je žiaden úspech.

Vo svete existuje niekoľko rebríčkov podnikateľského prostredia, ktoré komplexne hodnotia kvalitu vymožiteľnosti práva, infraštruktúry, či daňových zákonov z pohľadu podnikateľa. V našom Byrokratickom indexe sme sa rozhodli držať viac pri zemi. V spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí sme identifikovali všetky administratívne úkony, ktoré štát vyžaduje od modelovej firmy (kovoobrábačská firma so 4 zamestnancami). Týmto úkonom sme priradili časovú a finančnú náročnosť. Podobným spôsobom postupuje v Jednotnej metodike na posudzovanie vybraných vplyvov napríklad aj Ministerstvo hospodárstva SR.

Každý jeden život či už ľudský, zvierací alebo existencia nejakého predmetu je v dnešnom svete ovplyvnená reguláciami. Regulácie tu nie sú len počas nášho života, ale ťahajú s nami už pred naším narodením a súčasne nekončia s našou smrťou. Ak by nás prišli ovládnuť mimozemšťania, do pár minút by sme vedeli priniesť aj pre nich regulácie, keďže štát chce mať všetko pod kontrolou. Väčšina regulácií je spojená s byrokraciou, ktorú si naši volení zástupcovia na nás vymysleli.

Martin Vlachynský komentoval pre Trend rebríček Doing Business. 14. 09. 2018.

Zdá sa, že ministerka pôdohospodárstva objavila skvelú investičnú príležitosť – investovať do maloobchodu na Slovensku. Posúďte sami: „Veľké reťazce na Slovensku, ich podiel zo zisku, ktorý tu majú, je obrovský. Všade inde vo svete dosahuje ziskovosť reťazcov 1 % až 1,5 %z tržieb, na Slovensku je 5 %  až 9 %, čiže to číslo je obrovské.“ Davy investorov hľadajú po svete výnos a pritom je to také ľahké, stačí investovať do maloobchodného reťazca na Slovensku.

Podnikať na Slovensku nie je pre každého jednoduché. Potvrdzuje to nielen subjektívny názor podnikateľov, ale aj mnoho medzinárodných rebríčkov. Jeden z najznámejších rebríčkov (Doing Business) sa tento raz zameral nielen na umiestnenie Slovenska v konkurencii medzinárodných ekonomík, ale aj na 5 najväčších miest (Bratislava, Trnava, Žilina, Prešov, Košice) na Slovensku v porovnaní s ďalšími mestami v Česku, Chorvátsku a Portugalsku. Celkovo zanalyzovali 25 miest.

Martin Vlachynský komentoval pre Denník N podnikateľské prostredie v kontexte investičných stimulov. 23.7.2018.