Kratší pracovný čas ako 40 hodín týždenne? Prácu pre viac ľudí to nemusí priniesť (Trend)

Podľa Richarda Ďuranu z INESS neexistuje žiadny empirický dôkaz o tom, že skrátenie pracovného času vedie k rastu zamestnanosti. Naopak, príklady z Nemecka a Francúzska dokumentujú prípady, kedy sa zamestnanosť nemení alebo dokonca znižuje, povedal pre týždenník Trend dňa 5.9.2014.

Kratší pracovný čas ako 40 hodín týždenne? Prácu pre viac ľudí to nemusí priniesť (Trend)

Francúzsko debatuje o návrhu, aby zrušili 35-hodinový skrátený pracovný čas. Vraj nevytvára konkurenčné prostredie. Aký môže mať na Slovensko dopad zníženie klasického 40-hodinového pracovného času? Zdroj - Siemens Emmanuel Macron sa nestihol ani ohriať na stoličke nového francúzskeho ministra financií a už vyvolal v krajine rozruch. V jednom z rozhovorov povedal, že chce zrušiť francúzsky výdobytok 35-hodinového pracovného týždňa. Tento skrátený základný pracovný čas ešte v roku 2000 zaviedla socialistická vláda Lionela Jospina.

Zrušiť kratší čas? Vylúčené, tvrdia odbory Podniky by podľa E. Macron mali dostať možnosť po dohode so zamestnancami základný pracovný čas navýšiť. "Nemusíme podnikom centrálne diktovať štandardnú pracovnú dobu. Môžu si ju predĺžiť, ak sa na tom dokážu dohodnúť so svojimi zamestnancami," povedal minister v rozhovore pre magazín Le Point.

Súčasná prax je totiž podľa neho taká, že príliš rozsiahle práva zamestnancov znevýhodňujú nezamestnaných. Preto ústupok v prospech vyššej flexibilitu na trhu práce by mohol stojaté vody oživiť. Šéf odborov Laurent Berger nápad okamžite odmietol a tradične nepripustil ani náznak ekonomickej logiky. "Vylúčená vec," povedal.

E. Macron bude mať čo robiť: Tento rok v júli podľa štatistík ministerstva práce vo Francúzsku hľadalo prácu rekordných 3,5 milióna ľudí, teda 10 percent pracovnej sily. Rast ekonomiky je takmer nulový (0,2 percenta) a oživenie sa nečrtá.

Po takmer 15 rokov je existencia základnej pracovnej doby predmetom diskusií vo Francúzsku aj v zahraničí. Britský premiér David Cameron ešte v roku 2012 poukázal na to, že kvôli kratšej pracovnej dobe fungujú francúzske podniky nákladnejšie ako iné, sú menej konkurencieschopné a vedú k vytváraniu nižšieho počtu pracovných miest.

V roku 2008 vláda prezidenta Nicolasa Sarkozyho síce obmedzenia zmiernila a podniky majú možnosť úväzok zamestnancom po dohode predĺžiť, avšak za odpracovaný čas nad 35 hodín týždenne musia zamestnávatelia vyplácať mastné nadčasy. Kvôli odporu silných miestnych odborov sa však francúzski politici diskusiám o opätovnom navýšení pracovnej doby radšej vyhýbajú.

Podpora zamestnanosti? Dôkaz nie je Minister financií si však stojí za svojím slovom a boj o zrušenie krátkeho pracovného času sa len začína. S touto logikou súhlasí aj analytik INESS Richard Ďurana.

"Neexistuje žiadny empirický dôkaz o tom, že skrátenie pracovného času vedie k rastu zamestnanosti. Naopak, príklady z Nemecka a Francúzska dokumentujú prípady, kedy sa zamestnanosť nemení alebo dokonca znižuje," uviedol pre TREND.sk.

K znižovaniu zamestnanosti podľa neho dochádza najmä v prípade, ak sa so skrátením pracovného času neznižuje celkový mesačný príjem. Takéto opatrenie trestá všetkých, ktorí majú záujem pracovať viac a za viac peňazí.

Denník Sme oslovil odborára Emila Machynu, ktorý mal iný názor. "Naše prepočty ukazujú, že keby sme obmedzili nadčasy na priemer Európskej únie, okamžite by sme mali 40-tisíc nových pracovných miest," tvrdí odborársky predák. Na Slovensku môžeme za rok odrobiť na nadčasoch 400 hodín, v únii je priemer 80 hodín.

Čo hovoria tvrdé dáta TREND.sk sa pozrel na dáta z OECD s cieľom porovnať vzťah medzi produktivitou práce a počtom odpracovaných hodín. Najväčší makáči v Európskej únii sú Gréci, ktorí odpracujú vyše 2 000 hodín ročne. Pri porovnaní s Nemeckom by mali byť Gréci workoholici - v práci trávia o 40 percent viac hodín, v porovnaní so Slovenskom (17 85 hodín) ide o 13 percent viac hodín.

Lenže keď príde na lámanie chleba, v prepočte na produktivitu práce sa Gréci prepadajú medzi najhorších. Nemecko dosiahlo oproti Grécku vyššiu produktivitu až o 70 percent ( v roku 2012 podľa dát OECD malo Slovensko produktivitu len nepatrne vyššiu ako Grécko).

A to pritom aj za stavu, keď si nemecké odbory v kovopriemysle ešte v roku 1984 presadili skrátenie pracovného času zo 40 na 38,5 hodiny. Cieľom bolo údajne zvyšovanie zamestnanosti. Ďalšími dohodami postupne skrátili pracovný čas na 35 hodín. V súčasnej dobe si 30-hodinový pracovný týždeň užívajú aj v Belgičania a Holanďania.

Kým produktivita práce ľudí v Nemecku je siedma najvyššia v EÚ, Grécko sa v nej prepadlo napriek dlhým šichtám na 24. priečku v rámci EÚ. Možno síce namietať, že údaje môžu súvisieť s mierou odbornosti ľudí daného štátu či typom prevažujúcich profesií, ale z týchto čísel je zrejmé, že kratší pracovný čas ide ruka v ruke s vyššou produktivitou.

Aké je vysvetlenie Ekonóm a štatistik Pascal Marianna z OECD v odpovedi pre televíziu BBC povedal, že rozdiel medzi produktivitou práce Grécka a Nemecka vznikol v štruktúre sektorov. Grécky pracovný trh sa skladá z veľkého počtu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré pracujú dlhé hodiny v poľnohospodárstve, obchodoch alebo reštauráciách. Naopak, v Nemecku alebo Holandsku prevláda priemyselná výroba (každý piaty Nemec navyše pracuje na čiastočný úväzok), kde sa pracuje s modernými technológiami.

Návrhy na skracovanie pracovného času ako prostriedku k zvyšovaniu zamestnanosti a ekonomickej aktivity vychádzajú z predstavy, že v hospodárstve existuje fixný počet pracovných hodín potrebných na vytvorenie fixného produktu, tvrdí R. Ďurana z INESS. Zamestnanosť skrátením pracovného času by sa podľa neho zvýšila, ak:
1. by počet pracovných hodín a počet zamestnancov boli dokonalé substitúty (dvaja zamestnanci pracujúci po štyri hodiny odpracujú presne to isté ako jeden zamestnanec pracujúci celých osem hodín) 2. neexistujú žiadne fixné náklady práce (zamestnávateľ nemá žiadne náklady na prijatie alebo zaučenie zamestnanca a neexistujú žiadne benefity) 3. hodinová mzda je konštantná (teda s poklesom počtu hodín klesne aj celkový príjem).

Tieto predpoklady však nie sú založené na reálnych východiskách z mnohých dôvodov. Dá sa predpokladať, že zamestnanci si budú chcieť svoj súčasný príjem zachovať aj pri skrátenom čase (v roku 2011 to navrhovali aj slovenskí odborári), kedy by stúpli mzdové náklady na zamestnanca. Zároveň by sa zmenilo aj správanie zamestnancov.

Nezachovanie súčasného príjmu pri skrátenom čase ich môže motivovať k hľadaniu druhej práce. Dôsledkom môže byť rast zamestnanosti, ale taký, že jeden človek bude pracovať vo viacerých zamestnaniach. Na zmenu celkovej nezamestnanosti bude mať zníženie pracovnej doby len nepatrný efekt alebo dokonca negatívny.

Príklad: Vo Francúzsku v roku 1981 vláda zvýšila minimálnu mzdu o päť percent a o niekoľko mesiacov skrátila pracovný týždeň zo 40 na 39 hodín pri zachovaní príjmu a zaviedla piaty týždeň platenej dovolenky. Cieľ bol rovnako zvýšiť zamestnanosť a ekonomickú aktivitu.

Dôsledok: zníženie týždenného pracovného času o hodinu viedlo k zníženiu zamestnanosti o dve až štyri percentá. Najviac boli postihnutí zamestnanci v okolí minimálnej mzdy.

Zmrazené platy Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák naopak tvrdí, že zníženie pracovného času by zrejme pomohlo rastu zamestnanosti, ale len vo výrobnom sektore.

"Technologicky sú firmy už na hrane a znížením pracovného času, aby sa to v prijímaní ľudí prejavilo. Zmysel však nevidím v nevýrobnom sektore, kde by sa efekt stratil. Tam sa skôr pozerá na výsledky, nie čas strávený v práci," hovorí pre TREND.sk.

Ako by reagovali firmy pri platoch zamestnancov, je skôr odhad. Ak by sa do zákona dostala klauzula, že mzdy nemôžu pri znížení pracovného času klesnúť, z dlhodobého hľadiska by mzdy rástli podstatne pomalšie (o zmrazení nemožno hovoriť, pretože odbory by si mohli vyjednať vyššiu minimálnu mzdu). Ak by to naopak nebolo ošetrené v zákone (bez ohľadu na vývoj produktivity práce), firmy by s najväčšou pravdepodobnosťou siahli zamestnancom na platy v zmysle "robíš menej, zaplatím ti menej".

Kratší pracovný týždeň so sebou nesie vyššie výdavky aj pre firmu - prijímanie nových ľudí, nárast administratívy a nákladov na koordináciu pracovníkov. Aj to je ďalší faktor, ktorým nedochádza k významnejšiemu rastu zamestnanosti.

"Pracovné trhy skôr zamŕzajú, pretože regulácia z podstaty eliminuje flexibilitu dohôd medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, aby si upravili pracovné podmienky podľa svojich potrieb," tvrdí v blogu behaviorálny ekonóm Petr Houdek. Odborár E. Machyna vypočítal, že skrátenie pracovného času o pol hodiny znamená zvýšenie nákladov firiem o šesť percent.

Menej práce, viac spokojnosti Zníženie pracovného času má však vplyv na vnímané subjektívne šťastie jednotlivca. Zistila to napríklad štúdia amerického ekonóma Daniela Hamermesha. Až do polovice 80. rokov pracovali Japonci najdlhšie medzi vyspelými národmi. Karoshi (smrť z prepracovania) bola príčinnou až 10-tisíc úmrtí ročne. V reakcii na tieto štatistiky bol v 90. rokoch znížený pracovný týždeň zo 48 na 40 hodín.

Úmrtia z prehnanej práce (kwarosa) mala aj Južná Kórea. Začiatkom 20.

storočia sa stal štandardom 40-hodinový pracovný týždeň, namiesto vtedajších 44 hodín. Na základe dlhodobých pozorovaní v oboch krajinách D.

Hamermesh s kolegami ukázali, že zníženie pracovnej záťaže zlepšilo zamestnancom zdravie aj psychickú pohodu.

Tému zníženia pracovného času v posledných dňoch spopularizoval mexický miliardár Carlos Slim, ktorý si myslí opak ako francúzsky minister financií. Pred mesiacom C. Slim prehlásil, že zamestnanci by mali pracovať menej a výsledky práce by ostali rovnaké.

"Ľudia by mohli pracovať dlhšie, napríklad do 70 alebo 75 rokov, a len tri dni v týždni, povedzme 11 hodín denne. Ak by sme pracovali len tri dni v týždni, mali by sme viac času na odpočinok a kvalitnejší život.

Štvordňové voľno by bolo dôležité pre vytvorenie nových voľnočasových aktivít a ďalších spôsobov, ako sa zabaviť," povedal C. Slim na konferencii v Paraguaji.

Švédsky experiment Rovnakým smerom sa vydalo aj švédske mesto Göteborg. Na rok vyskúša model, v ktorom štátni zamestnanci budú pracovať len šesť hodín denne. Budú poberať plný plat a experiment má overiť, či menej hodín v práci prospieva produktivite práce.

Hoci správa prebehla médiami už v apríli, až v lete miestna vláda oznámila, že je všetko pripravené na spustenie experimentu. Ten odštartuje na začiatku budúceho roka. Zástupca starostu Göteborgu Mats Pilhelm z Ľavicovej strany prezradil, že do projektu budú zapojení ako prví zamestnanci domova dôchodcov Västra Hisingen.

"Vybrali sme si toto miesto, pretože tam pracuje 60 ľudí a blízko je ďalší domov dôchodcov, čím ich môžeme porovnávať," povedal M. Pilhem.

Opatrenie môže prispieť k vytvoreniu väčšieho počtu pracovných miest a zefektívneniu práce, pretože počas dlhších pracovných zmien, napríklad pri starostlivosti o starších pacientov, sa prejavuje väčšia únava, stúpa chorobnosť a znižuje sa celková výkonnosť.

Jozef Tvardzik

Trend, 5.9.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards