Prirodzená smrť politických opatrení

Náhoda chcela, že sa v posledných dňoch na legislatívno-politickom nebi zišli dve udalosti, ktoré podtrhujú potrebu, ale aj nevýhody zavedenia tzv. Sunset clause (alebo tiež Sunset provision).

Asi najznámejším výrokom Miltona Friedmana je, že „Nič nie je trvalejšie, ako dočasné vládne opatrenie.“ Skutočne, množstvo prijatých zákonov sa ukáže ako zbytočných, nezmyselných, či priamo škodlivých. Niektoré sa takými stanú až po čase, keď sa zmenia podmienky v spoločnosti. Iné sú prijaté kvôli nejakej akútnej situácii (kríza, živelná pohroma). Politici ich však pričasto „zabudnú“ zrušiť.

Sunset clause (ak chceme byť verní slovenčine, tak akási „klauzula o západe slnka“) je opatrenie, ktoré automaticky priraďuje expiráciu všetkým legislatívnym opatreniam, ktoré príjme vláda. Môže sa vzťahovať na každý jeden prijatý zákon, alebo len na určitú skupinu prijatých zákonov či regulácií (napr. na dane, pracovné právo a podobne). Znamená, že prijatý zákon po X arbitrárne stanovených rokoch automaticky prestane platiť – pokiaľ nie je v parlamente obhájený jeho zmysel a odhlasované predĺženie trvanlivosti.

Predstavme si, že vláda v roku 2014 schváli zákon o tom, že každý občan (s výnimkou tých, čo majú úradne potvrdenú plešivosť) musí ísť aspoň raz mesačne kaderníkovi, aby sa v kríze podporil kadernícky sektor. Ak by existovala automatická expirácia po troch rokoch, v roku 2017 by musela vláda parlamentu dokázať, že toto opatrenie dosahuje stanovený cieľ (zvýšená tvorba HDP v kaderníckom sektore o 17,3%) a znova odhlasovať trvanie zákona na ďalšie tri roky. Inak by zákon zanikol a vlasáči by mohli vyraziť do ulíc.

Vezmime si realistickejší príklad. Obmedzenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov do rozpočtu neprinieslo nič. Zároveň však poškodil živnostníkov. Sunset klauzula by práve takéto opatrenia mohla elegantne eliminovať. Vláda by sa totiž pri obhajobe znovuzavedenia tejto úpravy vcelku zapotila, keďže má čierne na bielom, že to nič neprinieslo.
Princíp dočasnosti, relatívne často využívaný napríklad v americkej verejnej správe, môžeme rozšíriť aj na vládne inštitúcie. Dnes v USA prebieha intenzívna debata o tom, či predĺžiť životnosť štátnej banke na podporu exportu. U nás táto diskusia vzniká extrémne zriedka, a tak princíp dočasnosti môže byť účinným nástrojom na odstraňovanie neproduktívnych teplých miest politických nominantov.

Na Novom Zélande zaujímavým spôsobom vylepšili proces obnovy regulácií. Dali ho na starosť parlamentnej opozícii, ktorá má zodpovednosť posúvať parlamentu žiadosti na ich obnovu. Nepríjemná, nudná robota s neistým výsledkom. Dobrá finta, ako odstrániť zrno od pliev už v zárodku.

Z času na čas sa aj na Slovensku objaví prípad tejto klauzuly.  Naposledy ním bolo ním zvýšenie DPH z 19% na 20%, zavedené minulou vládou. Táto úprava obsahovala automatický návrat DPH na pôvodnú sadzbu, ak bude deficit nižší deficit ako 3% HDP. Nová vláda však túto prirodzenú smrť zvýšenia DPH odmietla.

Táto Sunset klauzula tak peňaženky slovenských spotrebiteľov (asi) neochráni, ale aspoň donútila premiéra čeliť nepríjemným otázkam a šliapať si po vlastnom jazyku (viď obrázok). Aj z toho dôvodu považujeme zavedenie automatickej expirácie vládnych opatrení za potenciálny krok vpred k dlhodobému zlepšeniu stavu slovenského (nielen) ekonomického prostredia.

SME, 4.7.2014

P.S. (pridané 4.7.2014 10:12) "Ale jedno percento, keď zvýšite DPH, to sa týka všetkých produktov. Ak napríklad máte chlieb, tak jedno percento je na múke, jedno percento je na droždí, jedno percento je na vode a tak ďalej a tak ďalej. To sa kumuluje.“ Takto premiér okomentoval tragické následky zvýšenia DPH za predošlej vlády a poslal matematiku hanbiť sa do kúta. Podľa jeho logiky by to teda malo znamenať, že pri znížení DPH sa pokles ceny opäť kumuluje!