Európska komisia sa chce bližšie pozrieť na nákupy doplnkov v bezplatných hrách na tablety a mobilné telefóny. Komisár Neven Mimica sa vyjadril, že „zákazníci, hlavne deti, potrebujú lepšiu ochranu pred skrytými nákladmi“. Má absolútnu pravdu.
V tomto momente by tu nejaký bezcitný anarchistický libertarián mohol vylievať nezmysly o infantilizácii ľudí, morálnom hazarde pri povinnom preberaní zodpovednosti alebo o tom ako hodnota dobrej povesti firiem na slobodnom trhu je najlepšou ochranou pred zneužitím dôvery ich zákazníkov. Navyše by mohol zákerne poukázať na niekoľko príkladov toho, ako Apple aj Google opakovane vrátili platby zákazníkom v prípade najväčších nevyžiadaných nákupov ich detí.
Ale my sme konštruktívni a oceňujeme snahu komisného nováčika chrániť zákazníkov proti skrytým nákladom a radi by sme pomohli jemu a jeho kolegom a poskytli pár ďalších príkladov, na ktoré by sa mohli pozrieť.
Telekomunikácie
Viviane Reddingovej križiacka výprava proti roamingu prináša úspechy. Roaming o chvíľu skončí v celej EÚ a zdieľanie prepálených fotiek šálok capuccina na cestách bude konečne lacnejšie. Teda aspoň pre tých, ktorí si môžu dovoliť viac cestovať. Menej očividný je dopad na domáce cenové programy pre tých, ktorí si to dovoliť nemôžu. Roaming je typicky jedna z tých služieb, za ktoré si operátori účtujú väčšiu maržu a v podstate tým dotujú menší zisk na domácom použití mobilov. Keď roaming zmizne, nebudú môcť znižovať domáce ceny alebo investovať do zvýšenia kvality služieb tak rýchlo ako doteraz a keďže táto regulácia dolieha na všetkých rovnako, nebudú mať ani konkurenciu, ktorá by ich k tomu dotlačila.
Čo by skutočne pomohlo znížiť ceny, je zrušiť nezmyselné licenčné pravidlá, ktoré limitujú konkurenciu a ochraňujú existujúcich hráčov na trhu.
Štrukturálne a kohézne fondy
Bez týchto vysokoefektívnych schém by sme nedosiahli také úspechy vo vyrovnávaní životného štandardu naprieč kontinentom ako verejná toaleta za 65 tisíc eur v dedine s 1250 obyvateľmi (ktorá v zime nefunguje lebo obec nemá na jej vykurovanie). Keby ale zástancovia týchto programov aj našli jeden alebo dva príklady toho, keď sa z nich vybudovalo niečo užitočné, ignorujú pri tom, ako fondy korumpujú politickú triedu ochotnú predať suverenitu svojej krajiny za to, aby dosiahli na tieto zdroje. A že už z princípu musia byť tieto schémy neefektívne, keď byrokrati rozhodujú o presune zdrojov medzi miestami vzdialenými tisícky kilometrov a nemajú žiadny záujem na tom, aby tá výmena bola efektívna. Toto je vo veľkom kontraste s výmenou na slobodnom trhu, ktorá musí nutne viesť k obojstrannej spokojnosti, keďže ju obe strany vykonávajú dobrovoľne po zhodnotení, že na nej dosiahnu finančný – alebo iný – benefit.
Ak tieto fondy boli navrhnuté, aby znižovali nerovnosti medzi staršími (a bohatšími) a novšími (a chudobnejšími) regiónmi, prečo potom Andalusia je nielen región s najvyššou nezamestnanosťou v EÚ, rovnako ako v roku 1986, keď Španielsko do únie vstúpilo, ale jeho nezamestnanosť je o 5% vyššia ako vtedy? Možno preto, že investovali do toho, čo si byrokrati stovky kilometrov ďaleko mysleli, že je pre nich najlepšie namiesto toho, čo by skutočne zvýšilo ich produktivitu?
Poľnohospodárske dotácie
Zjednodušujú život neefektívnym farmárom, o tom nie je pochýb. Čo ale tiež spôsobujú, je zdražovanie cien jedla naprieč kontinentom a zníženie schopnosti afrických pestovateľov súťažiť o podiel na bohatom európskom trhu, čo by ich život nepochybne zlepšilo omnoho viac ako všetka zahraničná pomoc, ktorú tam EÚ poslala. Zrušte dotácie.
Biopalivá
Ich údajný pozitívny efekt na zmenu klímy bol úspešne vyvrátený toľkokrát, že sa nebudeme namáhať to opakovať. Ich cena je viditeľná všetkým, ktorí platia palivo za svoje poctivo zarobené peniaze namiesto z tučných platov zarobených miešaním sa do cudzích záležitostí. Ich skryté náklady sú ešte horšie, pretože po celom svete zaberajú pôdu, ktorá by mohla byť použitá na pestovanie jedla alebo jednoducho zostať vo svojej pôvodnej forme a zabezpečovať tak prostredie pre divokú zver a konzumovať skleníkové plyny.
Energia a životné prostredie
Environmentálna politika zvýhodňujúca tzv. zelenú energiu má skryté náklady v podobe drahších cien za elektrinu v porovnaní so zvyškom sveta, čo znižuje konkurencieschopnosť podnikov a zvyšuje ceny tovarov a služieb pre zákazníkov. Má nulový krátko- alebo dlhodobý efekt na klimatickú zmenu, ale núti priemysel presúvať výrobu mimo Európy a zvyšuje tak nezamestnanosť. Nižšie zisky alebo dokonca straty pália kapitál, ktorý by mohol byť použitý na inovácie prinášajúce skutočné zvýšenie efektivity strojov a pomôcť tak životnému prostrediu v dlhodobom horizonte.
Uzavretý trh
Keď nové krajiny vstupujú do EÚ, údajne zóny slobodného trhu, musia implementovať nové tarify a clá voči svojim obchodným partnerom mimo EÚ, aby splnili novozdedené pravidlá. To je veľmi príjemné pre chránené odvetvia v rámci EÚ, ale rovnako to chráni zákazníkov pred nízkymi cenami za tovary a služby zvonku.
Regulácie podávania jedla
Žijúc v Singapure si človek zvykne na skvelé jedlo za 3 eurá na každom druhom rohu a diví sa, prečo niečo také nie je možné v Európe. Pre začiatok k tomu prispieva minimálna mzda, ktorú – aspoň zatiaľ – EÚ nediktuje, resp. jej absencia v Singapure. Ale regulácie, ktoré majú ochrániť konzumentov od toho, čo je známe ako najlepšia taktika na prilákanie nových zákazníkov – otrávenie tých existujúcich – robia podávanie jedla v reštauráciách alebo stánkoch omnoho náročnejšie a drahšie. Drvivá väčšina stánkov v Singapure by musela byť podľa EÚ regulácií zavretá a napriek tomu, počas dvoch rokov stravovania sa v nich sme nemali jediný problém z jedla.
Európska komisia, parlament, súdnictvo
Ich premrštené platy, ich zlaté padáky vo forme stoviek miliónov nekrytých – a nezaslúžených – sľubov po ich odchode; ich drahé výdobytky, ich cirkus presúvajúci sa raz za mesiac medzi Štrasburgom a Bruselom za stovky miliónov eur ročne kvôli pár nacionalistom, ktorí nevedeli prekonať hrdosť a dohodnúť sa, kde by ich omnipotencie mali sedieť za 300 eur denne (nad rámec ich platu samozrejme), všetko to je zlomok v porovnaní s cenou, ktorú vyžadujú implementácie ich rozhodnutí a nápadov.
Ich úrady a pozície nemusia existovať; všetko dobré, čo kedy spravili, by sa dalo dosiahnuť jednou vetou podpísanou všetkými dvadsiatimi siedmymi hlavami členských štátov. Tá veta by mohla znieť: „Ľudia, tovary a služby sa môžu presúvať cez hranice všetkých členských štátov bez ďalších podmienok“. A je to, miliardy skrytých nákladov ušetrené.
Autor je korešpondent INESS, žije v Singapure.
