Naše šetrenie je len dymová clona (Hospodárske noviny)
Radovan Ďurana z INESS hodnotil dňa 13.12.2013 pre Hospodárske noviny rozpočet pre rok 2014.

Radovan Ďurana, analytik Iness pre HN:
Vláda premeškala svoju príležitosť, ako znížiť deficit a v budúcnosti aj dane, tvrdí pre HN Radovan Ďurana.
Vláda v budúcoročnom rozpočte neplánuje výraznejšie škrty. Nie je to dobrá správa pre ekonomiku, ktorá si bude môcť vydýchnuť?
V rozpočte minulého roku klesli investície o miliardu eur a vláda nečerpaním eurofondov ekonomiku oslabila. V budúcom roku majú investície mierne vzrásť, ale stále sú hlboko pod úrovňou z obdobia predtým. Vláda reálne šetrí na investíciách. No naopak, nemá v rozpočte naplánované zdroje rastu. Okrem toho nezačala odstraňovať plytvanie verejnými výdavkami. Hospodársky rast dosahovaný domácou spotrebou založenou na prídavkoch je plytvaním. Štát nereformuje štruktúru výdavkov, odkladá nevyhnutné investície.
Čiže by ste prikročili ku škrtom v dávkach?
Áno, je to niečo, čo vláda chcela urobiť, ale neurobila. Premeškala tak rozhodujúcu príležitosť, ako znížiť deficit a ako do budúcnosti znížiť dane.
Nepomôže to, že vláda nesiaha po škrtoch, zotaveniu ekonomiky, a teda aj rastu?
To, že niekomu zoberieme prídavky, nemá nič spoločné s rastom ekonomiky, ani to, že obmedzíme korupciu vo verejnom obstarávaní. Keď hovoríme o škrtoch v rozpočte, je to len taká dymová clona.
V pomere k HDP máme jedny z najnižších výdavkov v rámci eurozóny. Ako by mala vláda postupovať, aby boli výdavky v budúcnosti ešte nižšie?
Samozrejme, že máme nízke výdavky. Náš HDP totiž robia stroje. Napríklad v Nemecku až polovicu HDP tvoria mzdy, u nás je to tretina. Máme však štyristotisícovú nezamestnanosť. HDP preto nie je vhodný štatistický ukazovateľ na porovnanie s verejnými výdavkami. Mali by sme sa preto porovnávať len s krajinami, ktoré majú rovnaký export ako my. No my porovnávame neporovnateľné. Vo výdavkoch vlády sa, naopak, plytvá.
Napríklad?
Krásnym príkladom sú prídavky. Ale odstraňovať by sa dalo mnoho, napríklad prémie k stavebnému sporeniu. Ďalej valorizovanie dôchodkov v čase, keď je deficit pomaly vyšší ako daň z príjmu fyzických osôb. Napríklad Ľuboš Lopatky (bývalý šéf Sociálnej poisťovne) znížil počet zamestnancov o jedenásť percent. Verejná správa len o percento či dve. Namiesto toho, aby sa vláda snažila o vyrovnaný rozpočet, tak to, čo získa ako prebytok na dani, použije na zvyšovanie platov. Pritom by mala eliminovať prezamestnanosť vo verejnej správe a za to zvyšovať platy.
Aký rok nás teda vďaka rozpočtu čaká?
V postate sa takmer nič oproti tohtoročnému rozpočtu nemení. Opäť je tam veľké riziko na strane príjmov. Vláda nešetrí, neprijala opatrenia, ktoré by zabránili plytvaniu či zmenili situáciu na trhu práce. Tých 15-tisíc dlhodobo nepracujúcich, ktorým chce nájsť prácu, je zrnko v piesku. Na druhej strane zase zvyšujeme dlh, ktorý vzrastie o 600 eur na jedného občana.
Michaela Kušnírová