Akcie z privatizácie Royal Mail neboli až tak lacné

Približne 700.000 ľudí prejavilo záujem o akcie Royal Mail, spoločnosti prevádzkujúcej poštové a balíkové služby, ktoré predávala Britská vláda. To znamená, že záujemcov bolo 7-krát viac ako akcií. Čo samozrejme viedlo k rečiam, že vláda predala podnik príliš lacno.

Nie, nebolo to príliš lacno. To len privatizácia nikdy nie je politickou výhrou. Ak oceníte akcie privysoko a nikto ich nechce, predaj je „zlyhaním“. V prípadne mimoriadne lacných akcií kritici vyhlásia, že nehanebne rozpredávate „rodinné striebro“.

Podobné vyhlásenia sú nezmysel. Po dekádach skúseností, Británia a celý svet vedia, ako zorganizovať privatizáciu. Najprv dotlačíme finančné inštitúcie k upísaniu ponuky. Dohodneme rozumnú cenu za podnik a vyjednáme, že dané inštitúcie za ňu dokúpia všetky nepredané akcie. Tým pádom nám spoločnosť dá peniaze, aj keby z nejakého dôvodu verejnosť nenakúpila. Len ťažko to môžeme nazývať zlyhaním. Jednoducho ich nakúpia inštitúcie, ktoré  spravujú fondy a investície pre verejnosť, miesto toho, aby tak spravili ľudia samotní.

Ak vydáte privatizačné akcie v cene, ktorú komentátori považujú za výhodnú, masy ľudí sa budú pokúšať o účasť na tomto výhodnom obchode. Keď sa noviny a správy rešpektovaných analytikov zhodnú, že akcie budú mať po otvorení väčšiu hodnotu ako to, čo sa za ne pýta, je pre ľudí úplne racionálne hnať sa do nákupu očakávajúc okamžitý zisk. Je to malé perpetuum mobile – vianočná hračka, ktorú „musia mať“ všetci práve preto, že ju chce každý, sa stane ešte cennejšou, lebo jej ponuka sa zmenší. V privatizačných obchodoch to funguje tak, že čím viac ľudí prejaví záujem, tým je výhľad na zisk jasnejší a istejší – a tým viac ľudí sa prihlasuje.

Ale aj s týmto sme sa naučili vysporiadať. Aby sme obišli politické námietky, že boháči nakúpia tisícky akcií, aby rýchlo a lacno zarobili, nastavíme jednotlivé alokácie podľa toho, koľko akcií jednotlivci požadovali. Tak každý, kto žiadal minimum, minimum aj dostane, zatiaľ čo ľudia objednávajúci si akcií priveľa, dostanú menej, alebo dokonca žiadne (čo sa môže stať napríklad tým, čo požiadali o akcie Royal Mail v hodnote viac ako £10.000). Kupujúci to teraz musia správne zahrať – odhadnúť, aký bude približne dopyt a s akou alokáciou by skončili pri rôznych sumách.

A pamätajme si – nikdy neprivatizujeme celú spoločnosť naraz. Keď sa už chvíľu akcie obchodujú, vláda bude presne vedieť, pri akej hodnote vypustiť zvyšok tak, aby sa maximalizoval zisk. Múdre, že?
 

Článok bol publikovaný na AdamSmith Institute 10.10.2013.

Pre INESS preložil Ján Struhár.