Juraj Karpiš - 16.09.2013
Anarchy in the EMU
Stavím sa, že si ani nespomeniete, kedy bol posledný krízový samit v eurozóne. Problém je, že so stresom z Bruselu vytratilo aj odhodlanie riešiť dlhový problém Európy.
Euro pacientovi v poslednom roku výrazne poklesla horúčka zhmotnená v rizikových prirážkach na dlhopisoch Španielska či Talianska. Dôvere investorov určite pomohli zlepšujúce sa platobné bilancie problematických periférnych krajín, klesajúce mzdové náklady a tým aj ich zlepšujúca sa konkurencieschopnosť. Veľmi dôležitú úlohu zohrala najmä centrálna banka a snaha jej šéfa Maria Draghiho udržať euro-čmeliaka vo vzduchu prísľubom neobmedzených zdrojov z tlačiarní ECB na prípadné nákupy nechcených štátnych dlhopisov. Týmto krokom posmelené štedré nákupy štátnych dlhopisov zo strany lokálnych komerčných bánk či štátnych dôchodkových fondov utešene znížili úroky na niekoľkoročné minimá.
Podobne ako má umelé znižovanie horúčky negatívny dopad na efektivitu vlastnej imunitnej reakcie organizmu, má aj úradníkmi naordinovaná podpora štátnych dlhopisov negatívny dopad na ochotu politikov implementovať bolestivé konsolidačné opatrenia v krízou zasiahnutých krajinách.
Zdá sa, že heslo fiškálnej disciplíny sa vytratilo rovnako rýchlo ako akútny strach z rozpadu menovej únie. Jednoducho chýba panika.
Tento rok mal byť pre Španielsko špeciálny. Prvý krát po piatich rokoch sa mu malo podariť neprekročiť naplánovaný deficit. Nebude. Hospodárstvo dusiace sa pod vysokými daňami a nespočetnými reguláciami nevyprodukuje dostatočné daňové príjmy na to, aby sa podarilo podliezť úniou stanovený cieľ deficitu vo výške 6,5 %. Aj vyššie než plánované výdavky, ktoré ušli pozornosti európskych komisárov, prispejú k tomu, že reálny deficit bude bližšie k 7 % HDP.
Lepšie na tom nie je ani dlhový európsky mamut - Taliansko. Politicky nestabilná a tiež výrazne preregulovaná krajina má iné problémy ako šetriť. Napríklad či za daňové úniky odsúdenému Silviovi možno zobrať miesto v senáte alebo nie. Deficit talianskych verejných financií za obdobie do augusta dosiahol dvojnásobný objem oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Namiesto sľubu krajiny mať v roku 2013 deficit 2,9 % HDP, na základe ktorého ju eurokomisári priskoro pustili z procesu nadmerného deficitu, to natiahnutím terajších čísel do budúcnosti vyzerá skôr na statočných 5,5 %. Verejný dlh tejto krajiny už presiahol 127 % jej HDP, čo je viac než neuveriteľných 2 000 miliárd eur.
No dobrý deň si z fiškálnych cieľov menovej únie nerobia len krajiny periférie. Jazyk fiškálnemu kompaktu a najmä všetkým, čo nás presviedčali, že sa konečne podarilo nájsť súbor pravidiel, ktoré donútia krajiny k fiškálnej zodpovednosti, opäť vyplazilo Francúzsko. Tento dlhoročný fiškálny punker Európy sa novými pravidlami, ktoré údajne mali zachrániť menovú úniu, evidentne nenechá vyrušovať. Baltický recept na krízu v podobe radikálnej a rýchlej amputácie časti verejných výdavkov nasledovanej zdravým ekonomickým rastom sa v západných krajinách evidentne nenosí. Podľa predložených rozpočtových rámcov by mala krajina dosiahnuť v tomto roku deficit 4,1 %. Nejakou hlúpou 3 % hranicou sa krajina nemieni trápiť ani na budúci rok, keď si naplánovali deficit 3,6 % HDP.
Prísnu dlhopisovú hliadku trestajúcu politikov vysokými úrokmi uväznila ECB, pričom ju mali nahradiť dobrovoľné dohody a pravidlá. Prax ale ukazuje, že ani nový obojok fiškálneho kompaktu nefunguje. Fiškálna anarchia v eurozóne tak pokračuje veselo ďalej.
ocenenia
