Voda od súkromníka

Voda je pre život človeka nevyhnutná. No to sú aj potraviny, ošatenie, či úkryt. Tak ako iné statky, aj pitnú vodu musí niekto vyprodukovať a distribuovať. A aj v tomto prípade platí, že produkcia v rukách podnikateľov je efektívnejšia ako produkcia v rukách politikov.

Produkcia a distribúcia vody boli sprivatizované vo viacerých západných štátoch. Od roku 1989 je v súkromných rukách v celom Anglicku a Walese. Podobne v niektorých českých mestách, vrátane Prahy. Podľa výsledkov Státního zdravotního ústavu je kvalita vody dlhodobo vyššia v regiónoch s veľkými súkromnými poskytovateľmi. Vo Francúzsku poskytujú vodu súkromníci už od roku 1853. V USA prví súkromní poskytovatelia začali fungovať dokonca už v roku 1772.

Modelovým príkladom je Čile. Viaceré problémy, najmä s kanalizačným systémom, primäli krajinu  v pomerne krátkej dobe prejsť z verejného na súkromné poskytovanie vody a pridružených služieb. Kým v roku 1998 súkromní poskytovatelia poskytovali vodu menej ako 5% obyvateľstva, v roku 2001 to už bolo takmer 80%. Okrem zvýšených investícii do systému, ktoré sa prejavili na vyššej kvalite služieb či menších stratách vody, privatizácia mala ešte jeden veľmi zaujímavý efekt. Ceny vodného a stočného u súkromných spoločností boli aj niekoľko rokov po privatizácii (r.2003) o 40% nižšie ako u verejných poskytovateľov, hoci sa im nevyhol rast v dôsledku vyšších investícii.

Ak si myslíte, že vloženie zodpovednosti za tak významnú komoditu ako je voda do rúk súkromníkov je doména neoliberálnych kapitalistických dravcov, možno vás o opaku presvedčí Fidel Castro. V Havane vodu poskytuje od roku 2000 súkromná spoločnosť zo Španielska...