Pol milióna Slovákov má mzdu 0 eur

Takmer pol milióna práceschopných Slovákov má mzdu 0 eur. Sú totiž nezamestnaní. Ďalších niekoľko tisíc má mzdu 0 eur a pritom pracujú.

Mnohí z nich dokonca vo verejných inštitúciách Slovenskej republiky, či Európskej únie. Ďalšie tisícky pracujú s posvätením štátu (opäť veľmi často priamo na úradoch a v inštitúciách štátnej správy a samosprávy) za menej ako je minimálna mzda.

Tej prvej skupine sa hovorí stážisti. V niektorých prípadoch platení, vo väčšine prípadov však neplatení. Pracujú na ministerstvách, v európskych orgánoch, či v neziskových organizáciách.

Tej druhej skupine hovoríme ľudia na absolventskej praxi. Táto štátom vytvorená schéma vypláca za 20 hodín práce týždenne mesačnú mzdu 126,5 euro, teda menej ako je polúväzkový ekvivalent minimálnej mzdy. Táto mzda sa dokonca medziročne znížila. Napriek tomu v roku 2012 na absolventskú prax nastúpilo 16 442 ľudí.

Náš návrh na zrušenie minimálnej mzdy vyvolal búrku emócii. Zamestnaní ľudia s nižším príjmom sa zľakli, že sa im zníži mzda. Pritom vďaka odpočítateľnej odvodovej položke by paradoxne náš návrh vytvoril priestor na zvýšenie ich čistej mzdy. Neohrozilo by to ani ich budúce dôchodkové príjmy, vzniknutá diera v odvodoch by sa mohla upchať zrušením niektorých výdavkov (napríklad investičných stimulov) a znížením plytvania.

Zrušenie minimálnej mzdy je opatrenie pre nezamestnaných. Pre tých, ktorí nemajú dostatočnú prax a preto aj nezamestnanými ostávajú. Obrovský záujem o neplatené stáže, ale aj o absolventskú prax ukazuje, že najmä mladí ľudia chcú získavať skúsenosti aj za cenu veľmi nízkeho príjmu – ktorý je však vždy lepší ako žiaden.

V minulosti bolo úplne bežné, že mladí ľudia získavali znalosť v remeslách u majstrov výmenou za svoju prácu. Tak sa môj starý otec stal obuvníkom a stará mama krajčírkou. Dnes sú zamestnávatelia nútení kupovať mačku vo vreci. Chýbajúca prax je problémom, čo uznáva aj štát, pretože by inak nezriadil taký inštitút, akým je absolventská prax. Záhadou však ostáva, prečo je obmedzená na úzku skupinu ľudí a na úzku skupinu zamestnaní (väčšinou neprínosná prax na úradoch), ktoré vyberajú úradníci. Prečo neumožniť aj starším ľuďom rekvalifikovať sa? Nejedna prepustená šička, sediaca nezamestnaná doma rok či dva, sa mohla za ten čas aktívne rekvalifikovať v síce slabo platenom, ale predsa len platenom zamestnaní.

Ľudia, rozhorčujúci sa nad myšlienkou zrušenia minimálnej mzdy zabúdajú na jednu vec. Reálna minimálna mzda je vždy 0 eur, nech si vláda nastaví čo chce ako chce. Tých pol milióna nezamestnaných to vie veľmi dobre.