Nezamestnanosť v Európe naďalej stúpa

Aprílové čísla Eurostatu o vývoji nezamestnanosti v eurozóne veľa optimizmu nepriniesli. Celková evidovaná miera nezamestnanosti v 17-tich krajinách eurozóny dosiahla najvyššiu hodnotu od začiatku evidencie v roku 1995 (sezónne očistené dáta).

Nezamestnanosť na Slovensku od nového roku mierne klesla (o 0,4%), pokles je však poznačený práve sezónnymi prácami, ktoré prirodzene mieru nezamestnanosti v letných mesiacoch znižujú. Nič však nenasvedčuje tomu, že by sme mohli zmazať 5% manko, ktoré k nezamestnanosti pribudlo v roku 2009. Stále tak platí, že po „zachraňovaných krajinách“ - Grécku, Španielsku, Portugalsku a Cypre máme piatu najvyššiu nezamestnanosť v EÚ:

Pri otázke prečo sú čísla také vysoké sa nám ponúkajú viaceré odpovede: kríza? Predĺženie cyklickej nezamestnanosti, či jej premena na nezamestnanosť štrukturálnu? Tak či onak, práce je v Európe málo. Alebo lepšie povedané, práce je dosť, akurát zamestnávatelia nemajú záujem na zamestnávaní ďalších ľudí.

A práve tu je pes zakopaný. Nezamestnanosť v eurozóne síce stúpa, viaceré krajiny ale vykazujú jednociferné čísla, niekde dokonca nezamestnanosť stabilne klesá. Niektoré krajiny preto zjavne robia lepšiu politiku na podporu zamestnanosti (myslené všeobecne, nie výdavky na tvorbu pracovných miest) ako iné.

Európska komisia nedávno zvoľnila prikázané tempo konsolidácie verejných financií šiestim krajinám, ktoré stále nevedia dať svoje rozpočty pod kontrolu. To potešilo napríklad francúzskeho prezidenta Hollandeho, ktorý oznámil, že šetrenie skončilo. Šetrenie, ktoré sa v Európe nikdy ani nezačalo.

Istoty alebo zamestnanosť?

Jednou z mála krajín, ktorá v Európe cez krízu skutočne osekala verejné výdavky, aby predišla zadlžovaniu, je Estónsko. V roku 2009 dosiahli jeho konsolidačné opatrenia 9% HDP (pre porovnanie, na Slovensku v roku 2011 to boli cca 3% HDP). Estónsko sa tiež môže pochváliť vyrovnaným rozpočtom a nízkym verejným dlhom. Platí, že prísna konsolidácia ide proti hospodárskemu rastu? V Estónsku nastal pokles nezamestnanosti medzi aprílom 2010 a aprílom 2011 o 9%. Kde sú tie časy, keď premiér Fico odmietal estónsky prístup, keďže sa nechcel dotknúť sociálneho štandardu ľudí.

V roku 2008 dosahovala nezamestnanosť v Nemecku a Francúzsku približne rovnaké úrovne. Dnes je úroveň nezamestnanosti vo Francúzsku dvakrát vyššia ako v Nemecku. Predtým, ako začne zvyšok Európy hromžiť na Nemcov, že profitujú z krízy a eura, stojí za zmienku, že 8 miliónov Nemcov pracuje pod úrovňou francúzskej minimálnej mzdy. Francúzi uprednostňujú istoty, Nemci prácu.

Vyhovárať sa nemôžu ani Španieli. Aj keď je ich hrozivá 27% nezamestnanosť naoko problémom číslo jeden, zliberalizovať trh práce ich zatiaľ nenapadlo. A veru, bolo by kde. Španielska vláda v rámci stabilizácie trhu práce obmedzuje možnosť kontraktov na dobu určitú na 2 mesiace, resp. 6 mesiacov v prípade ľudí s vysokoškolským diplomom. Štát zároveň dohliada, aby nedošlo k obchádzaniu vo forme reťazenia kontraktov. A dohliada efektívne – nezamestnanosť mladých presahuje 50%. Mladí Španieli teda často merajú cestu buď na úrad práce, alebo do Nemecka.

Vyhovárať sa nemôžeme ani na Slovensku. S najvyššou daňou z príjmu právnických osôb vo východnej Európe a zlou vymáhateľnosťou práva vytváraniu pracovných miest veľmi nepomôžeme. Začať pritom môžeme prakticky okamžite odvodovou úľavou nízkopríjmovým skupinám. Táto by znížila predraženú cenu práce a pomohla by vytvoriť desaťtisíce pracovných miest pre ľudí, ktorých v súčasnosti daňami a reguláciami preťažená ekonomika zamestnať nedokáže.

Poučenie na záver? Trhu práce pomáha ako osekanie verejných výdavkov, tak odstraňovanie prekážok, ktoré štát v mene ochrany zamestnanca zamestnávaniu dáva. Milióny nezamestnaných v Európe totiž regulácie chránia najmä od práce, ktorú by mohli vykonávať. Pružnejší trh práce umožňuje uzavrieť dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom bez zbytočných intervencií štátu. Menej peňazí pre štát navyše znamená viac zdrojov pre súkromný sektor, ktorý ich prirodzene používa aj na vytváranie nových pracovných miest. Krajiny s vysokou nezamestnanosťou (Slovenskom počnúc) tak svoje problémy nevyriešia, kým sa šetreniu a spružneniu trhu práce vyhýbajú ako čert krížu.