Eurostat nedávno zastrešil vydanie štúdie, ktorá meria materiálnu depriváciu v EÚ. Táto sa zaoberá vlastníctvom (resp. absenciou) tých statkov, ktoré definuje ako kľúčové pri určení stavu materiálnej deprivácie obyvateľstva. V ľudskej reči teda skúma vlastníctvo istých druhov majetku, ktorých absencia má znamenať, že sme chudobní.
Relativita chudoby
Aké kritériá však zvoliť na určenie hranice chudoby, resp. materiálnej deprivácie? Človek, ktorý nemá k dispozícii strechu nad hlavou a stráda zdroje na základné potraviny či ošatenie, nepochybne do kategórie materiálne deprivovaných spadá. Štúdia objednaná Eurostatom však koncept materiálnej deprivácie opiera o cenovú dostupnosť vybraných produktov a služieb, ktoré sú považované za nevyhnutné a žiadúce na dosiahnutie prijateľného štandardu v krajine, v ktorej obyvateľ žije.
V takto širokej definícii sa však medzi materiálne deprivovaných môžu radiť aj jednotlivci zarábajúci nadpriemernú mzdu, ak pre nich neexistujú cenovo dostupné produkty na dosiahnutie nimi prijateľného štandardu. V štúdii sa tak môže nájsť prakticky každý, kto nevlastní niečo, čo by chcel. Na subjektívnosť tohto ukazovateľa koniec-koncov poukazujú aj autori, keď rozlišujú napríklad medzi ľuďmi, ktorí nevlastnia televízor z dôvodu, že si ho nemôžu dovoliť, a ľuďmi, čo ho vlastniť ani nechcú.
Chudoba sa dnes teda na európskej úrovni nemeria objektívne na základe vlastníctva (resp. cenovej dostupnosti) statkov, ktoré potrebuje k životu každý bez rozdielu (strava, oblečenie, strecha nad hlavou), ale na základe subjektívnych kritérií jednotlivca.
Dočkáme sa práva na auto?
Štúdia meria materiálnu depriváciu na základe deviatich ukazovateľov: schopnosť pokryť nepredvídateľné výdavky a splácať včas účty; mäsité jedlo každý druhý deň (pamätá sa aj na vegetariánov); dostupnosť bývania s kúrením; vlastníctvo práčky, televízoru a telefónu; aspoň raz za rok stráviť týždňovú dovolenku mimo domova a pozor – osobné auto. V prípade, že jedno nevlastníte, a vlastne by ste aj chceli, spĺňate jeden bod materiálnej deprivácie. Za materiálne deprivovaného vás možno považovať vtedy, ak spolu spĺňate 3 z 9 vyššie uvedených bodov.
Čo sa týka ukazovateľa rizika chudoby, do tohto podľa metodiky EÚ spadá každá domácnosť, ktorej príjem nepresahuje 60% mediánového príjmu domácností v danej krajine. Dnešné ukazovatele chudoby sú teda relatívne. Ak by totiž budúci rok slovenské domácnosti dosiahli 60% mediánového príjmu nemeckých domácností, rozhodne by boli po všetkých stránkach omnoho bohatšie ako dnes. Nemecká domácnosť spadajúca pod hranicu rizika chudoby tak ešte vždy môže mať lepšie podmienky pre život svojich členov ako štandardná slovenská rodina.
Tento relativistický prístup k meraniu chudoby môže viesť k podivným výsledkom. Ak sa zvýši životná úroveň všetkých rodín, len tých s vyšším príjmom trochu viac, miera chudoby podľa tohto prístupu v krajine vzrástla. Zároveň ešte stále vysoká miera rovnosti príjmov na Slovensku tým pádom vedie k nízkemu podielu chudobných rodín na Slovensku v porovnaní s vyspelými krajinami.
Pri podobných štatistikách sa preto treba mať na pozore. Závery o chudobe v jednotlivých krajinách sú totiž závislé od zvolenej metodiky. Je veľký rozdiel, či človeku chýbajú finančné prostriedky na zabezpečenie stravy alebo na kúpu nového auta. Na prvý pohľad sa zdá, že tento rozdiel si uvedomujú aj autori štúdie o materiálnej deprivácii. Sami sa zamýšľajú, či je osobné auto vhodné ako jedno z kritérií – nie však z dôvodu, že auto je skôr luxusným statkom, ale kvôli stratégii znižovania vypúšťania skleníkových plynov..
