Vláda pri šetrení nevytiahla Eso, ale dolníka (Hospodárske noviny)

Mali by sme hľadať spôsoby, ako zvyšovať produktivitu a jedným z nich je znižovanie daňového zaťaženia, ale cieľom tohto snaženia by nemal byť vyšší daňový výber. Konsolidáciu je potrebné robiť úsporami vo výdavkoch, kde je stále veľká miera plytvania. Začal by som však pri znižovaní odvodov, povedal v online rozhovore pre Hospodárske noviny dňa 30.8. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Vláda pri šetrení nevytiahla Eso, ale dolníka (Hospodárske noviny)

Pomôže štátu reforma štátnej správy? Na vaše otázky odpovedal Radovan Ďurana z INESS.

Prečo sa robia len čiastkové reformy týkajúce sa štátnej správy? Prečo sa už dávno nezačalo s komunálnou reformou? V Bavorsku robili 20 rokov reformu komunálnej sféry (v regióne Passau niet obce pod 2 000 obyvateľov) a potom potrebám občanov a obcí prispôsobili štátne orgány. Nič sa neušetrí, pokiaľ sa neurobí reforma celej verejnej správy.

Dobrý deň. Súhlasím, usporiť by sa dalo ďaleko viac. Viac ako 20 000 poslancov mestských zastupiteľstiev je ohromný luxus na tak malú krajinu. Osobnosti s víziou nedostávajú priestor. Ešte to možno pár generácií potrvá, kým horizont myslenia sa posunie za jedno volebné obdobie.

Dobry den. zhodneme sa urcite na tom, ze reforma statnej spravy je potrebna. Roztriestena miestna statna sprava Slovensku nepriniesal ziaden posun. Myslim, si ze model jeden urad statu v regione je prijatelny. Rizika vidim hlavne v neuveritelnom posilneni ministra vnutra, pod ktoreho bude spadat majetok statu takto ziskany ako aj zamestnanci. V niecom mi to pripomina Meciarovske okresne urady. Podla mna cestou mohla byt vacsie prerozdelenie kompetencii a spravy majetku na ustrednej urovni. Napr. majetok by mohol spravovat Fond narodneho majetku, personalnu zodpovednost by vopci jednotlivym ministerstva niesol prednosta.

Táto malá reformička bola šitá na rýchlo, bez poctivej analýzy dopadov. Tiež nevidím dôvod na koncentráciu moci. Služby a zodpovednosť by mali patriť miestnej úrovni - tá však potrebuje väčšie daňové právomoci, viac nezávislosti od štátnej pokladnice.

Myslíte si, že by bolo možné v dnešnej situácii znížiť dane a tým stimulovať ich výber , výšku spotreby aj výroby ? Veľkú rezervu vidím predovšetkým v DPH na poľnohosp. produkty

Mali by sme hľadať spôsoby, ako zvyšovať produktivitu a jedným z nich je znižovanie daňového zaťaženia, ale cieľom tohto snaženia by nemal byť vyšší daňový výber. Konsolidáciu je potrebné robiť úsporami vo výdavkoch, kde je stále veľká miera plytvania. Začal by som však pri znižovaní odvodov.

Kam nás dovedie vláda Roberta Fica? Našliapla pre Slovensko na dobrú ekonomickú cestu?

Doterajšie kroky nedávajú veľa dôvodov na optimizmus, skôr naopak.

Ušetrí vláda tie stovky miliónov, ktoré plánuje zrušením úradov? Je to vôbec reálne?

ESO úrady neruší, len zlučuje. Počet zamestnancov by mal klesnúť o 199, čo sa dá prirovnať k prirodzenému úbytku vplyvom odchodu na dôchodok, materskú, a podobne...

Úspory by mohli vzniknúť optimalizáciou prevádzky, a rádovo dosahovať desiatky miliónov. Sú to potrebné kroky, škoda ale nevyužitia príležitosti zefektívniť VS aj procesne. Mnohé činnosti, ktoré tieto úrady vykonávajú, sú nadbytočné, duplicitné. Začať sa malo stanovením nevyhnutného minima, nastavením príslušných činností, potom by sa ukázalo, že to ide s podstatne menším počtom ľudí.

Kde skončí naše šetrenie , keď budeme musieť platiť záväzky, ktoré máme v eurovale?

Správna otázka. Napríklad miliardu pre Španielsko táto vláda nedokáže ušetriť (nič tomu nenasvedčuje), naopak zvýši dane.

Dobrý deň. Z akej krajiny by si Slovensko malo brať príklad v šetrení a v reformách. Odhliadnime od krajín s veľkými zásobami ropy. Dakujem

Estónsko je príkladom zodpovedného hospodárenia. A v dnešnej dobe rovnako Írsko sa muselo naučiť rozpoznať, kde je vata vo verejných výdavkoch.

Ako hodnotíte do doterajšie šetrenie a reformy Ficovej vlády?

Ktoré šetrenie máte na mysli? Presúvanie kapitálových výdavkov a odkladanie reforiem?

Reforma dôchodkového poistenia je nedokončená, čoskoro sa dočkáme pokračovania. Prvky prebraté z Miháloveho návrhu sú pozitívnym zlepšením, ale politicky príliš opatrným. Samotný postup prijímania reforiem, porušovanie vlastných pravidiel, naznačuje ochotu diskutovať.Tá je minimálna. Odvody na dohody, zmeny u živnostníkov podstatne zhoršia možnosti zamestnať sa v krajine s 13% nezamestnanosťou

Ked je stat zly vlastnik nemoze byt dobry hospodar,mam pravdu?Kedy si uvedomia nasi politici,ze maju robit tak,aby to malo zmysel?

Súhlas, efektivita rastie znižovaním výdavkov štátu viac menej prirodzene (financujú sa najdôležitejšie veci). Kedy si to uvedomia? Neviem, stáva sa, že sa najdú osvietení (viď Nový zéland 1980-1990, ale inak sa asi musí čakať aj na precitnutie verejnosti.

Na čom môže vláda ešte ušetriť?

Podrobný prehľad na našich stránkach.

Šetriť sa musí konečne začať na dávkach. Prémia k stavebnému sporeniu stále existuje a vďaka deťom má napríklad minister Počiatek stále nárok na dávky.

ČO je hlavná nevýhoda , ktorej vláda musí čeliť, ak chce ušetriť?

Sú to hlavne politické aspekty. Ekonomické dopady sú limitované a dočasné.

dobrý deň, keď vláda zruší 64 úradov, znamená to, že o prácu prídu desiaty alebo stovky ľudí?

199 ľudí. Je to číslo zodpovedajúce skôr prirodzenému úbytku ako úsporám a šetreniu.

Je toto Eso, ktoré premiér s Robertom Kaliňákom vytiahli ozaj esom v rukáve vlády?

Pokiaľ ESO malo pomáhať znižovať deficit, tak by sa to malo premenovať skôr na dolníka.

Dobrý deň. Minule som premýšľal o pracovných príležitostiach v mojom regióne. Zameral som sa na menšie mestá a mestečká. V 4 okolitých mestách som nenašiel 20 firiem schopných zamestnať viac, ako 20 ľudí. Naproti tomu sa to všade hmýri kopou policajtov, úradníkov atď...Strelené od pása, region si na tieto verejné služby nezarobí ani náhodou. Otázka: Viete si predstaviť redukciu štátu o 50 %?! Alebo,aký je Váš odhad ohľadom tejto redukcie? Mám za to, že Slovensko je totálne neefektívny "podnik", ktorý je už dávno odsúdený na bankrot. Aj bez započítania nákladov na korupciu a zlodejstvá.

Ad redukcia o 50%. Otázka by nemala znieť či viem, ale či chcem. Redukcia samozrejme možná je. Len obmedzením plytvania je možné redukovať výdavky o takých 10%. Osobne by som preferoval znižovanie verejných výdavkov aj za hranicu 50% - ich presun do súkromnej sféry.

Rodičia maju davat za školské obedy svojim detom o tretinu viac ako doteraz.Je to podla vas normalne,ked podla Financial Times rastieme o dvaapol percenta a ucitelom nezvysujeme platy? Vie pan historik,či vedec Čaplovič aspon čo-to z ekonomiky,alebo si ešte z predchádzajúceho obdobia myslí,že EU nám to všetko vyfinancuje cez fondy? Ved aj tie čerpame len na 20-30 percent,mladší Počiatek to asi tiež s tými dvomi "fešulínmi"od Slotu nevytrhnú,nemyslíte? Nemala by namiesto šetrenia nastúpiť nejaká proexportná rozvojová prvá liga? Veď už aj taliani a španieli predali dlhopisy a Draghi je optimista,len my robíme do týždňa dve oslavy,čo je asi unikát.Potom že prečo chýbajú peňáze v reálnej ekonomike.Prezident si ide do Kodane na výlet,šéf parlamentu je za morom,je to normálne podľa Vás? Čo vy na to,ale objektívne?

Áno, HDP je obľúbenou mantrou, pretože je to asi jediná veličina, ktorá ako tak rastie bez ohľadu na výmysly politikov. Aj kvázi verejné služby, ako obedy, však podliehajú trhovým cenám, ktoré nemáme pod kontrolou my (ale najmä centrálne banky). Zvyšovanie platov vláda dokáže minimálne ovplyvniť. Jediným liekom je odstraňovanie plytvania, a zlepšovanie podnikateľského prostredia. Nerád by som videl vládnych podnikateľov viac aktívnych. Nemáme s tým na SLovensku dobré skúsenosti...

Ako vnímate nadmerné zaťaženie živnostníkov zvýšenými odvodmi a daňami.

Slovo nadmerné vzniká porovnávaním predch. a súčasného. Objektívne to posúdiť neviem. Reformu však vnímam negatívne. Jej cieľom je zvyšovať príjmy. Mala ísť formou znižovania nárokov. Živnostník, ktorý chce min. dôchodok, by mal platiť adekvátne odvody (porovnateľné so zamestnancom) ale živnostník, ktorý ich nechce, mal mať možnosť odvádzať menej.

Dobrý deň. Čo si myslíte v súvislosti s tým, že vláda plánuje od roku 2013 prijať do verejného sektora 5400 zamestnancov, pričom na druhej strane ohlasuje veľké šetrenie cez reformu štátnej správy? A nie je práve táto reforma trošku málo ambiciózna vzhľadom na to v akej vyspelej (počítačovo-internetovej) dobe žijeme? Ďakujem za odpoveď.

ESO je mikro reforma verejnej správy. Rozpočet priamo financuje cca 125 tisíc ľudí. V tomto čísle je obrovská rezerva (min. 10 000). Takáto reforma by však vyžadovala ochotu vzdať sa moci, a kontroly nad výdavkami. Ochotu meniť obraz štátu.

Čo si myslíte o predloženom návrhu rozpočtu vlády? Čo je na ňom príliš ambiciózne?

Najväčším rizikom rozpočtu je nenaplnenia daňových prognóz. Pretože len rastúce dane a odvody konsolidujú tento rozpočet. Vláda bude míňať v roku 2013 skoro úplne rovnako ako v tomto roku - Fico roztrhal rozpočet a na "MF ho potom polepili a opäť predložili". S vyššími daňami a odvodmi.

Hospodárske noviny, 30.8. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards