Osem rokov sa Slovensko učí ako na eurofondy (Pravda)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS členstvo v eurozóne so sebou prináša aj zapojenie do finančných mechanizmov na boj proti kríze. Ako povedal pre denník Pravda dňa 29.8. 2012, aby sme v rokoch 2004 až 2011 dostali z Európskej únie kumulatívne 8,5 miliardy eur, museli by sme vložiť či spolufinancovať 7 miliárd eur. Rozdiel týchto čísel je vhodné porovnať napríklad so súčasnými zárukami Slovenska z titulu záchrany eurozóny, ktoré dosahujú 3,3 miliardy eur, ak započítame aj schválenú, dosiaľ nečerpanú pomoc Španielsku, tak dokonca 3,6 miliardy eur.

Osem rokov sa Slovensko učí ako na eurofondy (Pravda)

Osem rokov od vstupu do Európskej únie trvalo Slovensku, kým poriadne naštartovalo čerpanie eurofondov a začalo na členstve v únii zarábať. Kým za roky 2004 až 2011 mala krajina o 1,5 miliardy eur vyššie príjmy oproti výdavkom súvisiacim s pôsobením v únii, za tento rok by mal finančný zisk podľa aktuálnych očakávaní ministerstva financií dosiahnuť 1,74 miliardy eur.

Pri ďalšom raste míňania fondov, najmä na výstavbu severnej diaľnice D1, by sa čisté finančné toky z únie mali v rokoch 2013 až 2015 zvýšiť o ďalších päť miliárd eur.

Okrem lepších ciest by ľudia mali pocítiť výsledok čerpania peňazí z únie aj na pribúdaní obcí napojených na vodovody a kanalizácie či na väčších možnostiach zamestnanosti najmä pre mladých. Na tieto tri oblasti by mala ísť z eurofondov tento rok spolu jedna miliarda eur.

Z eurofondov sa v júni začala stavať časť rýchlej cesty na východe medzi Jánovcami a Jablonovom a počíta sa aj s časťou ružomberskej diaľnice. Či ambiciózne plány v eurofondoch Slovensko naplní, bude však závisieť aj od vývoja dlhovej krízy v eurozóne. "Pokiaľ by prišlo k rozpadu eurozóny, bankrotu niektorej z problémových krajín alebo vzniku nových problémov, príspevky by sa mohli znížiť, prípadne presmerovať na nové priority," upozorňuje riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

Ako sa situácia vyvinie, ukáže už nastávajúca jeseň, počas ktorej budú lídri EÚ hovoriť o silnejšej únii ako dlhodobom lieku na krízu. Európska centrálna banka tiež prezradí plán, akým chce krátkodobo nákupmi dlhopisov problémových krajín pri inflačných rizikách zastaviť šírenie krízy.

Ministerstvo financií aj pre riziká krízy pripravilo väčší úsporný balíček, ktorým sa má znížiť domáci defi cit a pribrzdiť zadlžovanie Slovenska. Z vyšších daní a cez vládne úspory by tento a budúci rok malo prísť okolo 2,7 miliardy eur, kým na pokles deficitov rozpočtu na prijateľné úrovne treba nájsť okolo 1,8 až 2 miliardy eur. Pri eurofondoch sa zatiaľ nešetrí, aj keď spolufinancovanie tiež zaťažuje štátnu kasu.

"Pri tvorbe návrhu rozpočtu výdavkov na roky 2013 až 2015 pri prostriedkoch EÚ a prostriedkoch štátneho rozpočtu na spolufinancovanie Ministerstvo financií SR plne rešpektovalo požiadavky rezortov," píše sa v návrhu rozpočtu. "Uvedené požiadavky zohľadňujú potrebu vyčerpať a deklarovať na Európsku komisiu sumy v termínoch ku koncu roka 2013 až 2015 tak, aby sme neprišli o prostriedky EÚ," povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.

Z eurofondov tak na budúci rok majú pritiecť tri miliardy eur a spolufi nancovanie zo štátneho rozpočtu má dosiahnuť 580 miliónov eur. Sumu vyše 800 miliónov eur odvedie Slovensko, naopak, do rozpočtu EÚ.

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že členstvo v eurozóne so sebou prináša aj zapojenie do finančných mechanizmov na boj proti kríze. "Aby sme v rokoch 2004 až 2011 dostali z Európskej únie kumulatívne 8,5 miliardy eur, museli by sme vložiť či spolufi nancovať 7 miliárd eur. Rozdiel týchto čísel je vhodné porovnať napríklad so súčasnými zárukami Slovenska z titulu záchrany eurozóny, ktoré dosahujú 3,3 miliardy eur, ak započítame aj schválenú, dosiaľ nečerpanú pomoc Španielsku, tak dokonca 3,6 miliardy eur," konštatuje Ďurana. Analytik však priznáva, že s lepším čerpaním eurofondov by sa finančná pozícia Slovenska mala v ďalších rokoch výrazne zlepšiť.

Samotné členstvo v eurozóne Slovensku spočiatku prinášalo lacnejšie pôžičky, výhody pri cestovaní či investorov, keď napríklad Volkswagen spoločnú menu označil za jedno z kľúčových kritérií, prečo si vybral bratislavský koncern na výrobu malého mestského vozidla. S pribúdajúcimi problémami v Európe, keď sa ukázalo, že mnoho krajín žilo na dlh, ktorý teraz nedokážu splatiť, sa však výhody eura zmenšujú.

Slovensko sa cez záruky a zrejme aj hotovosť bude podieľať na budovaní eurovalov. Výhody eurofondov, popri politických výhodách spoločnej európskej meny, môžu však pri rýchlom čerpaní prevážiť riziká spojené s dlhovou krízou. "Prínos k rastu ekonomiky je značný. SR má vyčerpať v programovom období 2007 – 2013 približne 11,5 miliardy eur, ktoré sú a budú použité vo všetkých kapitolách. Veľké projekty sa realizujú najmä v rámci OP Doprava a OP Životné prostredie," povedal Kuruc.

Čerpanie eurofondov má byť tento rok rekordné v sume 2,7 miliardy eur, ale je to opäť menej, ako sa plánovalo v rozpočte, kde sa počítalo so sumou viac ako tri miliardy eur. Napríklad v oblasti dopravy sa predpokladal štart výstavby úseku diaľnice D1 Turny – Hubová, ktorá sa však pre dosahy na životné prostredie odsúva. Eurofondy idú do dvanástich rôznych oblastí, čo analytici kritizujú.

"Slovensko má príliš veľa priorít. Peniaze sa budú čerpať napríklad na dopravnú infraštruktúru – cesty, diaľnice, prekladiskové terminály, či životné prostredie ako vodovody alebo čističky odpadových vôd," vymenováva analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Kým v niektorých oblastiach fondy chýbajú, v iných je ich priveľa. V polovici mája vláda rozhodla o realokácii prostriedkov v rámci jednotlivých operačných programov. Z operačného programu Informatizácia spoločnosti sa tak do programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast presunulo 170 mil. eur, z operačného programu Doprava do programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 55 mil. eur a z operačného programu Vzdelávanie sa do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia realokuje 70 miliónov eur.

Popri doprave sa tento rok najviac zvyšujú nové projekty v oblasti životného prostredia, kam má smerovať takmer 315 miliónov eur. "Európska komisia schválila v posledných mesiacoch Slovensku niekoľko veľkých projektov v oblasti kanalizácie a zabezpečenia obyvateľov pitnou vodou," konštatuje hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.

Lenka Buchláková, Martin Kováčik

Pravda, 29.8. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards